K arim a q osim ova

m im   za b a r
 
m a
, 
m im   zer  m i,  m im   p esh   mu
  deb  yodlaganlar,  ,,zer-u  zabar"ning 
m ohiyatini  anglam aganlar.
3-bosqich.  Bo‘g‘inlarni  qo‘shish. 
Eski  m aktabda  bo'g 'in larn i 
qo'sliish  „abjad"  bilan  boshlangan.  M aktabdor  taxtaning  ikkinchi 
tom oniga  arab  tili  alfavitidagi  28  ta  harf jam langan  8  so'zn i  ,,zer-u 
zabar"  bilan  yozib  bergan.  Bolalar  bu  8  ta  so'zni  birin-ketin  hijo 
usulida  o'q ib   yodlab  olganlar.  M asalan, 
abjad 
so'zi
 alif
ga  zabar qo'yib,
 
begr/ 
itrisluirilsa
  ab, jinigrt 
zabar qo'yib,
  dolga 
urishtirilsa 
ja d ,
  bularning 
ikkisidan  abjad  hosil  bo'lgan.
A bjaddan  keyin  eski  m aktab  o 'qu v   kitobi  bo'lgan  ,,H aftiyak“ ka 
o'tilgan.  ,,H aftiyak"dagi  suralar  ham   ,,Abjad"dagi  kabi  hijo  usulida 
o'qitilgan.  Bolalar  ,,H aftiyak“ ning  bir  betini  hijo  usulida  o'qish  uchun 
juda  k o 'p   vaqt  va  kuch  sarflaganlar.
S o'zni  hijo  usulida  o'q ish d a  aw al  so'zdagi  birinchi  undosh  harf- 
ning,  keyin  ikkinchi  undosh  harfning  noniini  aytib,  unga  zaru r  hara­
katni  qo'yib  hijo  hosil  qilingan.  Shu  usulda  navbatdagi  harflardan  h am  
hijo  hosil  qilinib,  hijolarni  bir-biriga  q o'sh ib ,  bu  so 'z  bir  b utunicha 
aytilgan.  So'zni  hijo  usulida  o 'q ish d a  tovush  emas,  balki  shu  tovushni 
ifodalovchi  harfning  nom i  asos  qilib  olingan.  So'zni  tovush  jih a ti­
dan  tahlil  qilishga  oid  hech  qanday  ish  qilinm agan,  tovushlarning 
qo'shilishi  bolalarga  tushunarli  b o 'lm ag an ,  bolalar  so'zdagi  har  bir 
h arf  m a’lum  bir  tovushni  bildirishini  m utlaqo  anglam aganlar.  Hijo 
usulida  o'qishga  o'rgatish,  b irinchidan,  m exanik  ravishda  bo'lib,  ayni 
bir  narsani  qayta-qayta  aytishga  m ajbur  qilingan,  ikkinchidan,  bola 
o 'zi  aytgan  so'zining  m a ’nosini  tu shunm ay,  m aktabdordan  eshitganini 
takrorlayvergan.
,,H aftiyak“ ning keyingi ayrim  suralari so 'z n i yaxlit  „o 'q ish "  usulida 
olib borilgan,  aniqrog'i bola  o'q im ag an ,  eshitganini  yodlagan.  N atijada 
bolalar  m aktabxonada  o 'qiganlarini  o 'zi  o 'q ib   yurgan  kitobidan  „o 'q ib  
bergan",  am m o  ularning  q o'liga  m aktabda  o'qilm agan  boshqa  bir 
kitob  berilsa,  uni  o 'q iy   olm agan;  eski  m aktabda  6—10  yil  m u n tazam
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

o ‘qigan  bolalam ing juda  k o ‘p  deganda  4 —5  foizigina  o'qish  va  yozish 
ko'nikm asini  hosil  qilgan.
T urkistonda ochilgan rus-tu zem   m aktablari savod o'rgatish da  m a’­
lum  darajada  ijobiy  o 'rin   tutdi.  R us-tuzem   m aktablarining  o'zbekcha 
sinflarida  o 'zbekch a  xat-savod  o'rgatish  m etodi  1900-yildan  boshlab 
asta-sekin  isloh  qilindi:  hijo  m etodidan  tovush  m etodiga  o'tildi. 
1900-yilIardan  rus-tuzem   m aktabi  o 'zbekcha  sinflarining  peshqadam  
m uallim lari  tovush  m etodi  asosida  tuzilgan  tatarcha  alifbedan  f'oyda- 
lana  boshladilar.  Bu  kitobning  tili  va  m azm uni  o'zb ek ch a  sinflarga 
m os  kelmas  edi.  1902-yilda  Saidrasul  Saidazizovning  tovush  m etodi 
talabiga  muvofiq  tuzilgan  ona  tili  alifbesi  —  „U stodi  a w a l"   nashr 
etildi.  „U stodi  a w a l"   nashr  qilingandan  keyin  o 'zb ekcha  xat-savod 
o'rgatishda  yangi  davr  boshlandi.  Tovush  m etodi  savod  o'rgatishning 
eski usulidan tam om ila farq qilib,  o'q itish n i  osonlashtirdi,  ta ’lim ni bola 
tushunadigan,  anglaydigan  ta ’lim ga,  y a’ni  faol  ta ’lim ga  aylantirdi.
„U stodi  a w a l"   3  bo'lim dan   iborat  edi:  1-b o 'lim ,  hozirgi  atam a 
bilan  aytganim izda,  alifbe  davridir.  M uallif bu  b o 'lim d a  arab  alfaviti- 
dagi  harflarni  alfavit  tartibida  em as,  balki  h a rf  orqali  ifodalangan 
tovushning  talaffuzi  oson-qiyinligini,  harflam ing  yozilishi  sodda  yoki 
m urakkabligini  e ’tiborga  olgan  holda  tizib  chiqqan.  M uallif  har  bir 
harfning  yozuvda  bir  necha  xil  shaklda  kelishi  xat-savod  o'rgatishni 
qiyinlashtirishini  hisobga  olgan;  alifbe  davrining  boshida  deyarli  har 
doim   bir  xil  shaklda  qo'llanadigan  harflarni  bergan.  U  shakli  yozi­
lish  o'rnig a  qarab  turlicha  bo'ladigan  harflam ing  so 'z   boshida,  so ‘z 
o 'rtasida,  so 'z  oxirida  va  alohida  yozilish  shaklini  berib,  ularga  mos 
m isollar  keltirgan.  M asalan,  q  harfini  tanitish  uchun