Javodbek yo q ubo V ergash hayitboyev huquqshunoslik

4-§. Mehnat shartnomasi
O 'z b e k is to n Respublikasi M e h n a t k o deksida ko'rsatilishicha, 
m eh n at shartnom asi xodim bilan ish beruvchi o 'rtasid ag i m uayyan 
m u ta x a s s is lik , m a l a k a yoki la v o z im g a oid ishni ichki m e h n a t
tartibiga b o 'y s u n g a n holda taraflar kelishuvi, m eh n at to'g'risidagi 
q o n u n la r va boshqa norm ativ hujjatlar bilan belgilangan shartlar 
a s o s i d a h a q e v a z ig a b a j a r i s h h a q i d a g i k e l i s h u v d i r . M e h n a t
s h a r t n o m a s i m a z m u n - m o h i y a t i j i h a t i d a n k o ' p q ir r a li b o 'l i b ,
birinchidan, fuqarolarning m ehnat qilish hucjuqlarini amalga oshirish 
shakli; ikkinchidan, m eh n atg a oid h u q u q iy m u n o sab atlarn i keltirib 
chiqaruvchi va m uay y an vaqt d av o m id a a m al qilishini t a ’minlovchi 
asos; uchinchidan, m eh n at huquq in in g instituti sifatida n a m oyon 
b o 'lad i. B undan tashqari, m e h n a t sh a rtn o m a si fuqarolarni ishga
110
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

qabul qilish, boshqa ishga o'tkazish h am d a ishdan bo 'sh atish g a oid 
n o rm alar majm uini tashkil etadi.
M e h n a t sh a rtn o m a s i, avvalo, fu q a ro la r to m o n id a n ularning 
K o n s titu ts iy a d a b elgilangan m e h n a t qilish h u q u q la r in i am a lg a
oshirishning asosiy shakli hisoblanadi.
« M e h n a t shartnom asi»ning tushunchasi m uhim aham iyatga ega 
b o i i b , u s h a rtn o m a n in g asosiy belgilarini o 'z ichiga q a m ra b oladi.
S h u n i a l o h i d a t a ' k i d l a s h l o z im k i, b u t u s h u n c h a m e h n a t
s h a rtn o m a sig a yaqin b o 'lg a n b o sh q a tu rd o sh fuqarolik-huquqiy 
s h a r t n o m a l a r i d a n f a r q i n i a j r a t i b o lish i m k o n i y a t i n i b e r a d i. 
D a r h a q i q a t , m a z k u r s h a r t n o m a l a r n i n g a m a l d a q o ' l l a n i l i s h i
fuqarolarning m e h n a t faoliyati bilan uzviy b o g l i q bo'lgani sababli 
uni tuzgan xodimlarga nisbatan m eh n at haqidagi q o n u n la r tatbiq 
etiladi.
Shunday qilib, m eh n at shartnom asi, birinchidan, xodim h am d a 
ish b e ru v c h in in g erki va m a q s a d in i ifoda etuvchi kelishuvdir; 
ikkinchidan, kelishuvga m uvofiq, xodim q a n d a y d ir bir ishni bir 
m a rta bajarish m ajburiyatini emas. balki m uayyan mutaxassislik. 
m alak a yoki lavozim b o 'y ich a biror-bir ishni, an iq ro q aytganda. 
m u ay y an m e h n a t vazifasini bajarish m ajburiyatini oladi; uchin- 
c h id a n , kelishuvga m u v o fiq , x odim m a ’lum m e h n a t vazifasini 
m u a y y a n korx o n a, m uassasa, tash k ilo td a bajarish majburiyatini 
oladi.
M e h n a t funksiyasi esa m u a y y a n m e h n a t ja m o a s i t a r k ib id a
bajariladi.
M e h n a t jam o asin in g h a r bir ishtirokchisi ko rx o n a, muassasa, 
tashkilotning shaxsiy tarkibiga kiritiladi va ichki m e h n a t tartibi 
qoidalariga bo'y sunadi.
T o 'r t i n c h i d a n , m e h n a t s h a rtn o m a s i uzluksiz d a v o m etuvchi 
h u q u q iy m u n o s a b a t sifatida h a m m u h im a h a m iy a t k a s b etadi 
( s h a r t n o m a m u a y y a n m u d d a t g a tu z ilg a n h o l l a r h a m b u n d a n
m ustasno emas);
B eshinchidan, m e h n a t s h a rtn o m a s ig a m uvofiq, ish beruvchi 
x o d im g a m e h n a t q o n u n l a r i d a , j a m o a s h a r t n o m a s i d a , m e h n a t
sh artn o m asid a n azarda tutilgan ish haqini to 'la b turish va m ehnat 
sh a ro itin i t a ’m in la b berish m a jb u riy a tin i o 'z zim m asiga oladi. 
M e h n a t s h a r t n o m a s i n i n g b u b e lg ilari uni f u q a r o l i k - h u q u q i y
s h artn o m alard an , ju m la d a n . pudrat, topshiriq, mualliflik va boshqa 
s h a rtn o m a la rd a n farqlash imkoniyatini beradi. Masalan;
a) 
p u d r a t sh a rtn o m a s i (O 'z b e k is to n R espublikasi F u q a ro lik
kodeksining 631 -moddasi).
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

P u d r a t s h a r t n o m a s i g a k o ‘ra, b ir t a r a f ( p u d r a tc h i) ik k in ch i 
tarafning (buyurtm achi) topshirig‘iga binoan, m a ’lum bir ishni ish 
beruvchining yoki o'zining m ate riallaridan b u tu n m a s ’uliyatni o ‘z 
z im m a s ig a olib b a ja ris h m a j b u r iy a tin i o la d i, b u y u r t m a c h i esa 
b a j a r i l g a n is h n i q a b u l q ilis h va b u n i n g u c h u n h a q t o ' l a s h
majburiyatini oladi. B unda shartnom aning obyekti sifatida pudratchi 
m ehnatining natijasi n a m o y o n bo'ladi;
b) 
topshiriq shartnom asi (O 'zbekiston Respublikasi F uqarolik 
kodeksining 817-moddasi). U n g a asosan, bir t a r a f (vakil) ikkinchi 
ta r a f (topshiriq beruvchi) to m o n id a n yuklatilgan m a ’lum yuridik 
h a ra k a tla rn i uning n o m id a n va hisobidan bajarish m ajburiyatini 
oladi.
A g ar topshiriq bajarilgani uch u n q o n u n yoki s h a rtn o m a d a haq 
to 'la sh na z a rd a tutilgan bo 'lsa, topshiriq beruvchi ishonchli vakilga 
h aq to'lashi lozim (O 'z bekiston Respublikasi F uqarolik kodeksining 
818-moddasi).
Topshiriq sh artnom asining predmetini vakil to m o n id a n am alga 
o s h i r i l a d i g a n m u a y y a n y u r id ik h a r a k a t l a r , c h u n o n c h i , u n in g
t o m o n id a n tuzilgan q o n u n hujjatlariga zid b o 'lm a g a n turli bitim lar 
(shartnom alar) tashkil etadi;
d) mualliflik shartnom asi (O 'zbekiston Respublikasi F uqarolik 
k o d e k s i n i n g 1 0 3 7 -m o d d a s i). M a z k u r s h a r t n o m a m u a l l i f n i n g
intellektual faoliyati natijalarini yaratish va u la rd a n foydalanish 
to 'g'risidagi shartnom adir.
M u h i m i s h u n d a k i , f u q a r o l i k - h u q u q i y s h a r t n o m a l a r i n i n g
predm etini m a ’lum ishning natijasi, y a ’ni individual aniq m e h n a t 
to p s h irig 'in in g bajarilishi tashkil etadi. A yni v a q td a , b u la rn in g
h a m m a s i ijro etu v ch in in g k o r x o n a d a o 'r n a t i l g a n ichki m e h n a t 
tartib i q o id a la rig a ito a t e t m a g a n h o ld a bajariladi. S h u j i h a t d a n
q a r a g a n d a , m e h n a t s h a rtn o m a s i b u tu n la y o 'z g a c h a m a z m u n kasb 
etadi.
M e h n a t s h artn o m asin in g fu q a rolik-huquqiy s h a rtn o m a la rd a n
farqlab olish m u r a k k a b b o 'lg a n hollarda uning quyidagi belgilari 
asos qilib olinishi m umkin:
Birinchidan, xodim m e h n a t shartnom asiga muvofiq, q a n d ay d ir 
ishni bir m a rta bajarish majburiyatini emas, balki m u ay y an ixtisos, 
m a la k a yoki lavozim ga oid ishni, y a ’ni an iq belgilangan m e h n a t 
vazifasini bajarish m ajb u riy atin i oladi (a g a rd a m e h n a t s h a rtn o - 
m asida bir necha kasbni bajarish to 'g 'r is id a kelishilgan b o 'lsa , u 
ikkita yoki un d an k o 'p r o q vazifalarni bajarishni o 'z zimmasiga olishi 
mumkin).
112
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

M ehnat shartnomasining bu sharti xodimning korxona, muassasa. 
tashkilotning m eh n at ja m oasi tarkibiga, m uayyan m u d d a tg a bo'lsa- 
da, rasmiy jih a td a n k orxonaga qabul qilinganidan, m e h n a t jam oasi 
ta r k ib i r o 'y x a t i g a k iritilg a n id a n q a t ’i n a z a r , m a z k u r j a m o a g a
qo'shilganini anglatuvchi h a m d a boshqa sh a rtn o m a la rd a n farqini 
bildiruvchi asosiy belgisi hisoblanadi.
M e h n a t s h a r t n o m a s i g a m u v o f i q , x o d i m m e h n a t t a r t i b i
qoidalariga b o 'y s u n g a n holda m uay y an ixtisos, m alak a, lavozim 
b o ‘yicha ishni bajarish m a jb u riy a tin i oladi. M e h n a t intizom iga 
bo'y sunish esa faqat m eh n atg a oid huquqiy m u n o sa b a tla rg a xosdir.
Ikkinchidan, m ehnat shartnom asiga muvofiq, xodim belgilangan 
m eh n at normasini bajarish, y a ’ni belgilangan ish vaqti d avom ida 
ishlash, o'rnatilgan ishlab chiqarish normasini bajarish majburiyatini 
oladi. K o r x o n a d a o 'r n a t i l g a n ichki m e h n a t ta rtib i q o id a la rig a
b o 'y s u n g a n holda m u ay y an ixtisos, m alaka, lavozim ga oid ishni 
bajarishi uning shu k o rx o n a n in g xodim i sifatida, y a ’ni m e h n a t 
shartnom asi asosida ishlashini bildiradi.
Uchinchidan, xodim ning m eh n at shartnom asi yuzasidan kelib 
chiqadigan majburiyatlari q a t ’iy belgilab qo'yilgani sababli uning 
bajarilishi boshqa shaxsga topshirilishi aslo m um kin emas.
M e h n a t s h a r tn o m a s in in g ta r a fla ri M e h n a t k o d e k s in in g 72- 
m od d asid a ko'rsatilgan.
Quyidagilar m eh n at shartnom asining taraflari hisoblanadi:
- xodim — 16 yoshga to 'lg an O 'zb ek isto n Respublikasi fuqarosi, 
s h u n in g d ek , xorijiy fu q a r o la r va fuqaroligi b o 'l m a g a n shaxslar 
(boshqa hollarda, ota-onasidan birining yoki uning o 'rnini bosuvchi 
shaxsning yozm a roziligi bilan q o n u n hujjatlarida n a z a rd a tutilgan 
tartib d a — 15 yoshdan, u m u m ta ’lim m aktablari, litsey, kasb -h u n ar 
kollejlarining 14 yoshga to 'lg a n o'q uvchilari h a m o 'q is h d a n b o 's h
vaqtlarida ishlash uchun ishga qab u l qilinishi mumkin);
- ish beruvchi — k orxona, ju m la d a n , uning rahbarlari timsolida, 
k o rxonaning alohida tarkibiy bo'linm alari, m ulkd o rn in g o'z i ayni 
v a q t d a bir v a q t d a r a h b a r b o 'l g a n xususiy k o r x o n a l a r ; q o n u n
h u jja tla rid a n a z a r d a tutilgan h o lla rd a 18 yoshga t o 'l g a n ayrim
shaxslar.
U m u m iy q onunchilikda 16 yoshga to 'lg a n shaxslarning ishga 
q a b u l qilinishi belgilangan. D e m a k , f u q a r o l a r d a m e h n a tg a oid 
huquqiy layoqat ular 16 yoshga to 'lg a n d a n b oshlab vujudga keladi. 
F u q a ro la rd a h uquqiy layoqat va m u o m ala layoqati vujudga kelishi 
masalasida h a m m eh n at huquqi fuqarolik h u q u q id a n farq qiladi. 
Chunonchi, F uqarolik h u q u q id a huquqiy la yoqat bilan m u o m ala
113
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

layoqatining paydo bo'lish davri o 'rta s id a vaqt nuqtai nazaridan 
m a ’lum tafovut bo'lsa, m ehnat h u q u q id a bu ikki kategoriya bir-biri 
bilan uzviy bog'liq holda va bir paytda vujudga keladi. C h u n k i har 
q a n d a y jonli m e h n a t h ar bir individiumning shaxsiy erkiga bog'liq 
faoliyatdir. Sh u n in g u c h u n h a m m e h n a t m a jb u riy a tla ri vakillar 
orqali am alga oshirilishi m u m k in emas. F u q aro lik h u q u q id a esa, 
aksincha, bunga yo 'l qo'yiladi. M asalan, topshiriq shartnom asini 
olib ko'raylik. Bu s h a rtn o m a g a binoan, vakillar topshiriq beruvchi 
n o m id a n va uning hisobiga h a r a k a t qilish burchini olgani sababli 
o ' z i g a b e r i l g a n v a k o l a t d o i r a s i d a b a j a r g a n b a r c h a q o n u n i y
h a ra k a tla ri topshiriq beruvchi uch u n bevosita h u q u q va m ajbu- 
riyatlarini vujudga keltiradi.
Q o n u n g a bin oan, yuridik shaxs h uquqiga ega b o 'lg a n k orxona, 
m uassasa va tashkilotlar m e h n a t sh artnom asining ikkinchi tarafi 
hisoblanadi.
B a ’zi h o lla rd a yuridik shaxs h u q u q ig a ega b o 'l m a g a n , lekin 
mustaqil ravishda ishga qab u l qilish huquqi berilgan, o'z i uchun 
ajratilgan ish haqi fondi, b a n k d a alohida hisob raqam i b o 'lg a n va 
m u s t a q i l b a l a n s d a t u r u v c h i k o r x ^ i i a l a r n i n g a l o h i d a ta r k i b i y
bo'lin m alari ham m e h n a t shartnom asining iarafi sifatida n am o y o n
b o 'l a d i ; a m a ld a g i q o n u n c h i l i k d a b u n d a y k o r x o n a l a r bilan bir 
q a to r d a , x o d im la rg a h a q to 'la s h sharti bilan s h a r tn o m a tuzgan 
ja m o a t va koop erativ tashkilotlari ham m e h n a t shartnom asining 
tarafi bo'lishi belgilab qo'yilgan.
M a ’lumki, fuqarolar faqat o 'z ehtiyoji uchun boshqa shaxslarning 
m eh n a tid a n foydalanishi m um kin. M asalan, uy xizmatkori. enaga, 
h a y d o v c h i, m a s h i n i s t k a l a r bilan m e h n a t s h a r t n o m a s i tuzilishi 
m u m k in . Bu hoi a m ald ag i q o n u n c h ilik d a o 'rin d o s h lik b o 'y ic h a
ishlash to 'g 'ris id a m eh n at shartnom asi tuzilishiga yo 'l qo'yilishidan 
dalolatdir.