Javodbek yo q ubo V ergash hayitboyev huquqshunoslik

a ) O 'zbekiston Respublikasi Konstitutsiyasi;
b) O 'zbekiston Respublikasi qonunlari;
d ) O'zbekiston Respublikasi Oliy Majlisining qarorlari;
e) О ‘zbekiston Respublikasi Prezidentining farm onlari;
f ) О ‘zbekiston Respublikasi Vazirlar Mahkamasining qarorlari;
g ) vazirliklar, davlat qo'm italari va idoralarining hujjatlari;
h) mahalliy davlat hokim iyati organlari qarorlari.
U m u m a n olganda, ijtimoiy m unosabatlarni, jum ladan, mehnatga
oid m unosabatlarni tartibga soluvchi normativ-huquqiy hujjatlar ikki 
turga: q o n u n la r va q o n u n osti hujjatlarga bo'linadi.
N o rm ativ-huquqiy hujjatlar q o n u n hujjatlari hisoblanadi va ular 
0 ‘zbekiston R espublikasining q o n u n hujjatlari m ajm uini tashkil 
qiladi.
0 ‘z b e k is to n R e s p u b lik a s in in g K o n s titu ts iy a s i, 0 ‘z b e k is to n
R e s p u b l i k a s i n i n g q o n u n l a r i , O ' z b e k i s t o n R e s p u b l i k a s i O liy 
Majlisining qarorlari q o n u n la r hisoblanadi.
O 'z b e k is to n R espublikasi Prezidentining F a rm o n la ri, O 'z b e ­
kiston Respublikasi Vazirlar M ah k a m a sin in g qarorlari, vazirliklar, 
d av lat q o 'm ita la r i va id o ralarin in g n o rm a tiv -h u q u q iy hujjatlari, 
m a h a lliy d a v la t h o k im iy a ti o r g a n la r in in g q a r o r la r i q o n u n osti 
hujjatlar sifatida belgilangan (m a z k u r q o n u n n in g 6-moddasi).
M a ’lumki, n o rm ativ-huquqiy hujjatlar tizimida q o n u n la r asosiy 
o 'rin egallaydi. Q a ro r — davlat oliy vakillik organi to m o n id an qabul 
qilinadigan, eng yuqori yuridik kuchga ega bo'lgan normativ-huquqiy
101
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

hujjatdir. Shuning uchun m am lakatim izda O'zbekiston Respublikasi 
K onstitutsiyasining ustuvorligi so'zsiz tan olinadi. K onstitutsiya 
(asosiy q o n u n ) q o n u n la r orasida m arkaziy o 'r in tutadi.
O'zbekiston Respublikasining Konstitutsiyasi oliy yuridik kuchga 
ega va O 'zb ek isto n Respublikasining butu n h u d u d id a qo'llaniladi.
O 'z b e k is to n R e s p u b lik a s id a q o n u n l a r va b o s h q a n o rm a tiv - 
huquqiy hujjatlar K onstitutsiya asosida va uni ijro etish uchun qabul 
qilinadi h a m d a uning norm alari va tamoyillariga zid kelishi m um kin 
emas (qonunning 7-moddasi).
D avlat, uning organlari. m a n s a b d o r shaxslar, ja m o a t birlash- 
m a l a r i , f u q a r o l a r K o n s t i t u t s i y a va q o n u n l a r g a m u v o f i q ish 
k o'radilar.
O 'zbekiston Respublikasi Prezidenti Islom K arim ov t a ’kidlab 
o'tg a n id e k , «Jam iyat hayotining mezoni b o 'lg a n Konstitutsiyani 
e h u q u r va h a r to m o n la m a o 'rganishim iz, uning m a ’nosiga yetib 
borib, amaliy hayotim izning doimiy qo'llan m asig a aylantirishimiz 
d a rk o r... K o n stitu tsiy a m iz q o n u n o ldida h a m m a n in g tengligini 
t a ’m in la y d ig a n , h a r bir in s o n n in g o ' z fikrini e m in -e rk in ifoda 
qilishida, o 'z h a q -h u q u q la r in i ta la b etishida, burch va m a s ’uli- 
yatlarini bajarishida bamisoli q alqon bo'lib xizmat qilishi kerak».
O 'z b e k is to n R espublikasi Oliy K engashining 12-chaqiriq 11- 
s e s s iy a s id a 1992-yil 8 - d e k a b r d a q a b u l q i l i n g a n O ' z b e k i s t o n
Respublikasining Konstitutsiyasida milliy davlat va uning m a ’muriy- 
hududiy tuzilishi, dav lat hokim iyati va b o sh q a ru v o rganlarining 
lizim i, ichki va ta s h q i s iy o s a tn i a m a l g a o s h ir is h ta m o y illa r i, 
f u q a r o la r n in g asosiy h u q u q la r i, erk in lik lari, b u rc h la ri belgilab 
berilgan.
K onstitutsiyada t a ’kidlanganidek, O 'zb ek isto n Respublikasida 
d em o k ratiy a um um insoniy tam oyillarga asoslanadi va eng muhimi, 
inson, uning hayoti, erkinligi, s h a ’ni, qadr-qim m ati va boshqa daxlsiz 
huquqlari oliy q ad riy at hisoblanadi.
D em okratik huq u q va erkinliklar Konstitutsiya va qonunlar bilan 
him oya qilinadi (K onstitutsiyaning 13-moddasi).
O 'z b e k isto n R espublikasida b a rc h a fu q aro lar bir xil h u q u q va 
jrkinliklarga ega bo'lib, jinsi, irqi, millati, tili, dini, ijtimoiy kelib 
jhiqishi, e ’tiqodi, shaxsi va ijtimoiy m avqeidan q a t ’i nazar, q o n u n
old ida tengdirlar.
Imtiyozlar faqat q o n u n bilan belgilanib qo'y iladi h a m d a ijtimoiy 
a d o l a t t a m o y illa r ig a m o s kelishi s h a r t ( K o n s t i t u t s i y a n i n g 19- 
moddasi). Shuningdek, fu q aro larn in g K onstitutsiya va q o n u n la rd a
m u sta h k a m la b qo'yilgan h u q u q va erkinliklari daxlsizdir, ulardan
102
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

sud qarorisiz m a h ru m etishga yoki ularni cheklab q o'yishga hech 
kim haqli emas (Konstitutsiyaning 19-moddasi).
O 'z b e k is to n R espublikasi K onstitutsiyasining 37, 38, 39, 40- 
m oddalari m e h n a t huquqining asosiy m anbalari hisoblanadi.
Konstitutsiyaning 37-moddasida ta'kidlanganidek, «har bir shaxs 
m e h n a t qilish, erkin kasb tanlash, adolatli m e h n a t sh aroitlarida 
ishlash va q o n u n d a ko'rsatilgan tartib d a ishsizlikdan himoyalanish 
huquqlariga egadir». U n d a yana sud hukm i bilan tayinlangan jazoni 
o 't a s h ta r tib id a n yoki q o n u n d a k o 'r s a t i l g a n b o s h q a h o lla rd a n
tashqari, majburiy m eh n at laqiqlanadi, deb ko'rsatilgan.
T a ’kidlash joizki, xalqaro-huquqiy hujjatlarda, ju m la d a n , Inson 
huquqlari U m u m ja h o n Deklaratsiyasi, inson huquqlari to'g'risidagi 
xalqaro bitim va boshqa hujjatlarda k o 'z d a tutilgan h a r bir fuqaro 
m eh n at huquqlari O 'zbekiston Respublikasi K onstitutsiyasida o 'z
ifodasini to p g an . Asosiy q o n u n im iz m e h n a t sohasidagi tenglik, 
kam sitish larg a y o 'l q o 'y m a s lik , K o n stitu tsiy a g a m uvofiq f u q a ­
rolarning kasb va ish turini erkin tanlash huquqining eng muhim
kafolati b o 'lib qoladi.
M a ’lum ki, O 'z b e k i s t o n R e s p u b lik a s i K o n s titu ts iy a s id a h a r
kimning m ehnat qilishi majburiy ekani ko 'zd a tutilmaydi. M azk u r 
q o id a n in g kiritilishi fu q a ro la rn i m e h n a t qilishga m a jb u r etishni 
taqiqlovchi F u q a ro lik va siyosiy h u q u q la r to 'g 'r is id a g i x alq aro
bitimga, shuningdek, Xalqaro M ehnat Tashkilotining 1930-yildagi 29- 
sonli «Majburiy mehnatni taqiqlash t o 'g ‘risida»gi h am d a 1957-yildagi 
105-sonli «M ajburiy mehnatni bekor qilish t o ‘g‘risida»gi Konven- 
siyalariga mos keladi. Konstitutsiyaning 37-moddasida bayon etilgan 
m a jb u r iy m e h n a t n i t a q iq la s h h a q id a g i q o i d a bir ta la y q o n u n
hujjatlarida ham o 'z aksini topgan. Konstitutsiyaning 38-moddasida 
m u s ta h k a m la n g a n d a m olish h u q u q id a n va m e h n a t shartnom asi 
(kontrakt) asosida mulkchilik va xo'jalik yuritish shaklidan q a t’i nazar, 
korxona, muassasa, tashkilotda ishlayotgan xodim, shuningdek, ayrim 
kishilar ixtiyorida ishlayotgan shaxslar foydalanadilar. T a ’kidlash 
zarurki. xodim lar m ehnat to'g'risidagi qonunlarga binoan, nafaqat 
haq to'lanadigan m ehnat va ijtimoiy ta'tillar, ayni vaqtda ish kuni 
davom idagi va sm enalar orasidagi tanaffuslar, d a m olish h a m d a
bayram kunlari dam olish huquqidan foydalanadilar.
M e h n a t kodeksida ish vaqtining eng k o 'p m uddati, m eh n at va 
ijtimoiy t a ’tilning eng k a m m u d d atin in g m u sta h k a m la b qo'yilgani 
fu q a ro la r d a m olish h u q u q in in g m u h im kafolatidir. Q a r o r bilan 
b e lg ila n g a n bu n o r m a l a r g a rio y a etish k o r x o n a , m u a s s a s a va 
tashkilotlar uchun majburiydir.
103
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

T a ’kidlash joizki, ish vaqtining eng k o ‘p m u d d ati va t a ’tillarning 
eng k a m m uddatini h uquqiy tartibga solish masalasi d oim o X alq aro
M e h n a t Tashkilotining d iq q a t m ark azid a boMib kelgan. M asalan, 
X M T n in g 1935-yil 22-iyundagi 47-sonli Konvensiyasida 40 soatlik 
ish haftasi tamoyili m u s ta h k a m la b qo'y ilgan.
M a z k u r q o n u n d a t a ’kidlanishicha, O'zbekiston Respublikasining 
q o n u n lari eng m u h im va b a r q a r o r ijtimoiy m u n o sa b a tla rn i tartibga 
soladi h a m d a O 'zbekiston Respublikasi Oliy Majlisi to m o n id an yoki 
Referendum o 'tk azish orqali qabul qilinadi. O 'zb ek isto n R e sp u b ­
likasining 2000-yil 14-dekabrdagi 166-11 sonli « q o n u n loyihalarining 
u m u m x a l q m u h o k a m a s i t o ‘g ‘r i s i d a » g i q o n u n i g a m u v o f i q ,
m a m l a k a t i m i z d a d a v l a t v a j a m i y a t h a y o t i n i n g e n g m u h i m
m asalalariga dax ld o r q o n u n loyihalari um um xalq m u h o k a m a sig a
q o 'y ila d i. 2001-yil 3 0 -a v g u std a « O 'z b e k i s t o n R e s p u b lik a s in in g
Referendumi to 'g 'risid a » (yangi tahriri) q o n u n i h a m qabul qilingan.
Keyingi yillarda m eh n atg a oid m u n o s a b a tla r sohasida h a m bir 
q a n c h a m u h im q o n u n l a r q a b u l qilindi. M a s a l a n , O 'z b e k i s t o n
Respublikasining 1998-yil 1 -m ayda tasdiqlangan «Aholini ish bilan 
t a ’m inlash t o ‘g ‘risida»gi (yangi ta h rird a ) q o n u n id a h a r bir kishi 
o 'z in in g m e h n a tg a b o 'l g a n qobiliyatini t a s a r r u f etish d a m u tla q
h u q u q q a ega ekani t a ’kidlanadi.
Y u q o r i d a t a ’k id la g a n id e k , ixtiyoriy ra v ish d a ish bilan b a n d
b o 'lm a s lik fu q a ro n i m a ’m u riy yoki jin o iy j a v o b g a r lik k a tortish 
uch u n asos b o 'l a olmaydi. M a z k u r q o n u n d a ishni tanlash va ishga 
joylashishda ko'm aklashish, yangi kasb va mutaxassislikka o'rgatish, 
mahalliy m e h n a t organlari orqali m alakani oshirish yoki shu tizim 
yo 'llan m asi bilan stipendiya to 'la n a d ig a n b o sh q a o 'q u v yurtlarida 
m a la k a oshirish, fu q aro larn in g yoshi va xususiyatlarini hisobga olib 
ta shkil etiladigan h a q to 'l a n a d i g a n j a m o a t ishlarida q a tn a s h is h
uchun m uddatli s h a rtn o m a la r (kontrakt) tuzish imkoniyatini yaratib 
berish, ishsizlik nafaqasini to 'lash , ishidan m a h r u m b o 'lg a n la rg a
beriladigan kafolatlar k o 'z d a tutilgan.
Keyingi yillarda qab u l qilingan q o n u n la r orasida O 'zb ek isto n
Respublikasining 1993-yil 6-maydagi « M eh n a tn i m u h o fa z a qilish 
t o ' g ‘risida»gi Q o n u n i alohida o 'r in tutadi. M a z k u r q o n u n ishlab 
c h i q a r i s h u s u lla r i, m u l k c h i l i k s h a k l i d a n q a t ’i n a z a r , m e h n a t
m uhofazasini tashkil etishning yagona tartibini belgilab beradi. Shu 
bilan birga, b u q o n u n n in g asosiy vazifasi fu q arolarning salomatligi 
va m e h n a tin i m u h o f a z a qilinishini t a ’m i n la s h d a n ib o r a t. A y n i 
c hog'da, u n d a O 'z bekiston Respublikasi fuqarolari, chet el fuqarolari 
va fuqaroligi b o 'lm a g a n shaxslar mehnatini m uhofaza qilinish huquqi
104
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m u sta h k a m la b qo'y ilgan. Bu b o ra d a yana O 'z bekiston R espubli­
kasining « D avlat sanitariya nazorati to'g 'risid a» 1992-yil 3-iyuldagi 
Qonuni, O'zbekiston Respublikasining «Fuqarolar sog'lig'ini saqlash 
t o ‘g‘risida» 1996-yil 29-avgustdagi Qonuni, shuningdek, O'zbekiston 
R e s p u b l i k a s i n i n g « A h o l i n i sil k a s a l l i g i d a n m u h o f a z a q ilis h
to 'g 'risid a» 2001-yil 11-maydagi Q o n u n i va boshqa q a to r q o n u n
hujjatlari qab u l qilingan.
M a ’lumki, O 'zbekiston Respublikasi Oliy Majlisining qarorlari 
O 'zb ek isto n Respublikasining Konstitutsiyasi va qonunlari asosida 
ha m d a ularni ijro etish uchun qabul qilinadi. A ksariyat hollarda 
b u n d a y q o n u n h u jja ti Oliy M ajlis t o m o n i d a n q a b u l q ilin g a n
q o nunlarni am alga kiritish tartibini belgilaydi. M asalan, «Aholini 
ish bilan t a ’m inlash t o ‘g ‘risida»gi O 'z b e k isto n Respublikasining 
q o n u n in i am a lg a kiritish h a q id a O 'z b e k is to n R espublikasi Oliy 
M ajlisin in g 1998-yil 1 -m aydagi q a r o r i, « O 'z b e k i s t o n R e s p u b ­
likasining M e h n a t kodeksini am a lg a kiritish tartibi to 'g 'r is id a »
O 'zbekiston Respublikasi Oliy Majlisining 1995-yil 21-dekabrdagi 
qarori shular jumlasidandir.
Shu bilan birga, Oliy Majlis ayrim n o rm ativ-huquqiy hujjatlarni 
tasdiqlash haq id a h a m q a ro r qabul qiladi.
R espublika m e h n a t qonunchiligi sohasida am aldagi q o n u n la r 
orasida O 'zbekiston Respublikasining M e h n a t kodeksi m uhim o 'rin
tutadi. U m eh n at huquqining kodifikatsiyalashtirilgan asosiy m an b a 
sifatida m e h n a t h u q u q i s o h asin in g predm eti d o irasig a kiruvchi 
b a r c h a ijtim o iy m u n o s a b a t l a r n i t a r t i b g a s o la d i. O 'z b e k i s t o n
R e sp u b lik a s in in g M e h n a t k o d e k si 1995-yil 2 1 -d e k a b r d a q a b u l 
qilingan bo'lib, 1996-yil 1-apreldan boshlab amalga kiritilgan. Uning 
1 - m o d d a s i d a t a ’k i d l a n g a n i d e k , O ' z b e k i s t o n R e s p u b l i k a s i d a
m ehnatga oid m u n o sa b a tla r m e h n a t to'g 'risidagi q o n u n hujjatlari, 
ja m o a kelishuvlari, shuningdek, ja m o a sh a rtn o m a la ri va boshqa 
lokal norm ativ hujjatlar bilan tartibga solinadi.
M u l k c h i l i k n i n g b a r c h a s h a k l i d a g i k o r x o n a , m u a s s a s a va 
ta s h k ilo tla r d a , s h u n in g d e k 18 y o sh g a t o 'l g a n a y rim f u q a r o l a r
ix tiyorida m e h n a t s h a rtn o m a s i (k o n tr a k t) b o 'y ic h a ishlayotgan 
j i s m o n i y s h a x s l a r n i n g m e h n a t g a o id m u n o s a b a t l a r i m e h n a t
to'g 'risidagi q o n u n la r va b o sh q a norm ativ hujjatlar bilan tartibga 
solinadi.
R e s p u b lik a h u k u m a t i b u t u n O 'z b e k i s t o n h u d u d i d a b a r c h a
korxona, m uassasa, tashkilotlar, m a n s a b d o r shaxslar va fuqarolar 
to m o n id a n bajarilishi m ajburiy b o 'lg a n q a r o r la r qab u l qiladi va 
farm oyishlar chiqaradi. O 'z b e k is to n Respublikasi h u k u m a tin in g
105
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

q a r o r l a r i m e h n a t h u q u q i n i n g m a n b a l a r i s if a tid a O 'z b e k i s t o n
Respublikasi Konstitutsiyasi, q o n u n lari, Prezidentning n o rm a tiv
xarakterdagi farm onlari ijrosini t a ’minlash m aq sad id a o 'z vakolati 
doirasida chiqariladi. O 'z b e k isto n Respublikasi Vazirlar M a h k a ­
m a s in in g q a r o r l a r i ijroiya h o k im iy a t o rg a n i h u jja tla ri sifatida 
n o r m a t i v - h u q u q i y x u s u s i y a t g a ega b o 'l i b , q o n u n o sti h u j j a t
h iso b la n a d i. H u k u m a t q a r o r la r i h u q u q m a n b a la r in in g yuridik 
iyerarxiyasida q o n u n la r va Prezident farm onlaridan keyingi o 'r in d a
turadi.
O d a t d a , h u k u m a t q a r o r la r i am a ld a g i q o n u n la r n i, P rezident 
farmonlarini rivojlantirish, aniqroq bayon etib berish va ularni so'zsiz 
am alga oshirish m aq sad id a qabul qilinadi. M asalan, O 'z bekiston 
Respublikasi Prezidentining diniy bayram — q u rb o n hayitini d a m
olish kuni deb e ’lon qilish h aq id a 1991-yil 21-iyundagi 221-sonli 
F arm o n in in g ijrosi yuzasidan chiqarilgan Vazirlar M ah k am asin in g
« q u rb o n hayitini nishonlash» to 'g 'risid a 2001-yil 23-fevraldagi 92- 
sonli qarorini eslatish mum kin.
V a z irlik la r, d a v la t q o 'm i t a l a r i va id o r a la r i o ' z v a k o la tla r i 
d oirasida buyruq va q a ro rla r shaklida norm ativ-huquqiy hujjatlar 
qabul qiladi. N izom lar, q o id a la r va y o 'r iq n o m a la r tarzida qabul 
qilinadigan normativ-huquqiy hujjatlar buyruq h am d a q arorlar bilan 
tasdiqlanadi.
Bu organlarning huquqiy hujjatlari O'zbekiston Respublikasining 
K o n s t i t u t s i y a s i va q o n u n l a r i , O 'z b e k i s t o n R e s p u b l i k a s i Oliy 
Majlisining, O 'z b e k is to n R espublikasi Prezidenti F a rm o n la ri va 
q a r o r l a r i , O 'z b e k i s t o n R e s p u b lik a s i V a z irla r M a h k a m a s i n i n g
q a r o r la r i asosida h a m d a ularni ijro etish uch u n q a b u l qilinadi. 
Bunday hujjatlarning t a ’sir ko'lam i, h a ra k a t doirasi, yuridik kuchi, 
boshqaruv idorasining davlat organlari tizimida tutgan o'rni va uning 
v a k o la tla ri bilan belgilanadi. Vazirliklar, d av la t q o 'm i t a l a r i va 
i d o r a la r in in g n o r m a t i v - h u q u q i y h u jja tla ri a m a ld a g i q o n u n l a r , 
P r e z id e n t f a r m o n la r i h a m d a h u k u m a t q a r o r l a r i g a zid b o 'lis h i 
m u m k in emas.
M a ’lu m k i, r e s p u b l i k a m i z d a ijtim o iy y o 'n a l i s h d a g i b o z o r
iq tiso d iy o tig a o 'tis h s h a r o itid a m e h n a t h aq id a g i q o n u n c h ilik d a
yangi h u q u q iy n o r m a l a r p a y d o b o 'ld i. J u m l a d a n , O 'z b e k is to n
R e sp u b lik a si M e h n a t k o d e k sin in g 4-b o b i a n a s h u n d a y n o r m a l a r
sira sid a n b o 'l g a n j a m o a s h a r tn o m a s i va k elishuvlariga b a g 'is h - 
la n g a n . K o d e k s n i n g 2 0 - m o d d a s i d a k o ' r s a t i l g a n i d e k , j a m o a
s h a r t n o m a va k e lish u v la ri x o d i m l a r bilan ish b e ru v c h ila r n in g
m e h n a tg a oid m u n o s a b a tla r in i s h a r t n o m a asosida ta rtib g a solish
106
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

va u la rn in g ijtim oiy-iqtisodiy m a n f a a tla rin i m u v o fiq la sh tirish n i 
na z a rd a tulgan holda tuziladi. T a rtib g a solinadigan m u n o s a b a tla r
hal qilinishi lozim b o 'l g a n m a s a l a l a r n i n g x u s u s iy a tig a q a r a b
j a m o a kelishuvlari uch tu rg a b o 'lin a d i: bosh ja m o a kelishuvlari, 
t a r m o q j a m o a kelishuvlari h a m d a h u d u d iy (m in ta q a v iy ) j a m o a
k e l i s h u v l a r i . J a m o a k e l i s h u v l a r i m u z o k a r a l a r d a i s h t i r o k
e t a y o t g a n t a r a f l a r n i n g k e l i s h u v i g a m u v o f i q ik k i y o k i uch 
to m o n l a m a b o 'lis h i m u m k in . Kelishuvni tuzish v aq tid a . uchinchi 
t a r a f s if a tid a , d a v la t ijroiya h o k i m i y a t o r g a n i is h tir o k etishi 
m u m k in ( M K n i n g 47-m oddasi).
Bozor iqtisodiyoti sharoitida ana sh u n d ay jam oa kelishuvlari 
m ehnat huquqining m anbai hisoblanadi. Zero, b u nday kelishuvlar 
davlat hokim iyati yoki ijroiya h o k im iy a t o rg a n in in g n o rm a tiv - 
huquqiy hujjati emas. balki xodimlarning vakillik organlari bilan 
ish beruvchining o'z i yoki vakili o 'r ta s id a tuziladigan hujjatdir. 
Aniqroq qilib avtganda. kelishuv mehnatga oid m unosabatlar ham da 
u l a r n i n g v a k illa r i — s u b y e k t l a r i o ' r t a s i d a t u z ila d i. M e h n a t
kodeksining 1-moddasida bu hoi shunday ifodalangan: «O'zbekiston 
Respublikasida m ehnatga oid m u n o sa b a tla r m e h n a t to'g'risidagi 
q o n u n h u jja tla ri, j a m o a kelishuvlari. sh u n in g d e k j a m o a sh a rt- 
nomalari va boshqa lokal normativ-hujjatlar bilan tartibga solinadi». 
M eh n at kodeksining 52-moddasida bayon etilgan ja m o a kelishuv- 
larining m azm u n i m e h n a t m u n o sa b a tla rin i, shuningdek, x o d im ­
larning ijtimoiy-iqtisodiy masalalariga oid barcha qoid alarn i o 'z
ichiga q a m ra b olgan.
T a ’kidlash joizki. lokal norm ativ-huquqiy hujjatlar ham m ehnat 
h u q u q i m a n b a l a r i s i f a t i d a m u h i m a h a m i y a t g a e g a . B o z o r
iqtiso d iy o tig a o 'tis h d a v rid a ja m o a s h a r tn o m a la r i va shu kabi 
h u j j a t l a r , a y n i q s a , d o l z a r b a h a m i y a t k a s b e t a d i . Y u q o r i d a
t a ’kidlanganidek, ja m o a shartnom alari korxonada ish beruvchi bilan 
xodim lar o 'rta sid a g i m eh n atg a, ijtimoiy-iqtisodiy va kasbga oid 
m u n o s a b a t l a r n i t a r tib g a soluvchi n o r m a tiv - h u jja td ir . M a z k u r
s h a r t n o m a l a r y o r d a m i d a s u b y e k t l a r o ' r t a s i d a m e h n a t g a oid 
m u n o sab atlar tartibga solib boriladi va ijtimoiy-iqtisodiy m anfaatlar 
muvofiqlashtiriladi.
L o k a l n o r m a t i v h u j j a t l a r t o i f a s i g a k o r x o n a l a r d a q a b u l
qilinadigan ichki mehnat tartibi qoidalari (M ehnat kodeksining 174- 
moddasi), intizom to'g'risidagi ustav va nizomlar (kodeksning 175- 
m o d d a si), x o d im la rn i m u k o f o tla s h to 'g 'r i s i d a g i q o id a la r, turli 
y o 'riq n o m a la r singari hujjatlar kiradi. Bu hujjatlarning am al qilish 
doirasi faqat bir korxona hududi bilan cheklangan bo'lib. ular qonun
107
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

osti hujjatlar q a to rig a kirsa-da, a m m o am aldagi q o n u n la rg a zid 
b o ‘lmasligi lozim.
N o r m a t i v - h u q u q i y h u jja tn i q a b u l q ilg a n o r g a n t o m o n i d a n
belgilangan m u d d a t tugaguniga yoki hodisa yuz berguniga q a d a r
hujjatning am al qilishini yangi m u d d a tg a (masalan, b o sh q a hodisa 
yuz berguniga q a d a r uzaytirish to 'g 'ris id a yoki hujjatga m uddatsiz 
tus berish haqida) o ‘zgartirilishi haqida q a r o r qabul qilinishi m um kin 
(m a z k u r q o n u n n in g 28-m oddasi). N o rm a tiv - h u q u q iy h ujjatning 
(uning qismining) a m al qilishi quyidagi hollarda tugatiladi:
- norm ativ-huquqiy hujjat (uning qismi) m o'ljallangan m u d d a td a
t u g a g a n d a yoki b o sh q a bir hodisa yuz berganda;
- norm ativ -h u q u q iy hujjat (uning qismi) q o n u n d a belgilangan 
ta rtib d a konstitutsiyaviy em as d eb topilganda;
- n orm ativ-huquqiy hujjat (uning qismi) o 'z kuchini y o 'q o tg a n
deb topilganda;
- n o rm a tiv -h u q u q iy hujjat q o n u n d a n a z a rd a tutilgan b o sh q a
h o llard a bek o r qilinganda.
M a ’lumki, j a m o a kelishuvlari vakolatli o rg an lari uni tuzgan 
xodim larga va ish beruvchilarga nisb atan m u a y y a n h u d u d d a tatbiq 
etiladi. A yrim hollarda, u ijroiya hokim iyat organlariga h a m tatbiq 
etiladi. J a m o a kelishuvlari u im zolagan p a y td a n yoki kelishuvda 
belg ilan g an v a q t d a n b o s h la b k u c h g a kiradi. U n in g a m al qilish 
m u d d a ti taraflar to m o n id a n belgilanadi va b u m u d d a t 3 yildan ortib 
kelmasligi lozim ( M K n in g 54-moddasi).
L okal norm ativ hujjatlar, o d a td a , bir k o rx o n a doirasida amal 
qiladi. M e h n a t kodeksining 41-m oddasida t a ’kidlanishicha, ja m o a
sh a rtn o m a s i im zolangan v a q td a n e ’tib o ra n yoki j a m o a s h a r tn o ­
m asida k o 'rsa tilg a n k u n d a n boshlab kuchga kiradi h a m d a taraflar 
belg ilag an m u d d a t d a v o m i d a a m a l qiladi. Belgilangan m u d d a t
tu g a g a c h , j a m o a s h a r tn o m a s i yangi s h a r t n o m a tuzilgunga yoki 
am aldagi s h a rtn o m a o'zgartirilgunga yoxud toMdirilgunga q a d a r
am al qiladi.
J a m o a s h a r t n o m a s i ish b e r u v c h i g a v a s h u k o r x o n a n i n g
b a r c h a x o d im la r ig a , s h u j u m l a d a n , j a m o a s h a r t n o m a s i k u c h g a
k i r g a n d a n key in is h g a q a b u l q i lin g a n s h a x s l a r g a h a m t a t b i q
etiladi.
K o r x o n a q a y ta tashkil etilganda j a m o a s h a rtn o m a si b u dav r 
m obaynida ham , k orxona rahbari bilan tuzilgan m ehnat shartnomasi 
b e k o r qilinganda ham , k o rx o n a mol-m ulkining egasi o 'z g a rg a n d a
h a m 6 oy m o b a y n id a o 'z kuchini saqlab qoladi ( M K n in g 43-44- 
m o d d a la ri). Q a r o r g a b in o a n , k o r x o n a tu g a tila y o tg a n d a j a m o a
108
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

shartnom asi tugatish ishlari bilan b o g i i q b o ‘lgan m u d d a t davom ida 
o 'z kuchini saqlab qoladi.
0 ‘zbekiston Respublikasining m eh n atg a oid norm ativ-huquqiy 
hujjatlarining ta tb iq etilishi lozim b o 'l g a n m u n o s a b a tla r h a m d a
jism oniy va yuridik shaxslar doirasining aniq belgilab q o ‘yilishi 
lozim. Shu bois, b archa h u q u q sohalari kabi m e h n a t qonunchiligida 
h a m yagonalik va differensiallik tamoyilining aham iyati beqiyosdir.
U sh b u tamoyilga k o ‘ra, m e h n a t sohasidagi huquqiy n o rm a la r 
ikki g u r u h g a b o ‘linadi: 1) b a r c h a x o d im la r g a n i s b a t a n t a t b i q
etiladigan um um iy norm alar; 2) ayrim xodim lar toifasiga (ayollar, 
voyaga yetm agan shaxslar, nogironlar, n oqulay m e h n a t sharoiti va 
og‘ir ishlarda b an d bo'lganlar, m u ra k k a b va noqulay iqlim sharoitida 
ishlayotganlar, moliyaviy jih a td a n byudjetdan t a ’m inlanadiganlar 
va b oshqalar) nisbatan q o ila n ila d ig a n maxsus n o rm a la r .
M e h n a t q o n u n c h i l i g i d a n o r m a l a r n i n g x o d i m l a r to if a s i g a
q a r a b d i f f e r e n s i a t s i y a q i l i n i s h i s h u n d a n i b o r a t k i , u m u m i y
m a q o m g a ega h u q u q iy n o r m a l a r b a r c h a tu r d a g i k o r x o n a l a r d a
ish la y o tg a n x o d im la rg a n is b a ta n bir xil ta tb iq etiladi. M a s a la n , 
M e h n a t k o d e k s in in g 6 - m o d d a s id a m e h n a tg a oid m u n o s a b a t l a r
s o h a s id a k a m s itis h n in g ta q iq la n is h in i n a z a r d a t u tu v c h i q o i d a
b a r c h a f u q a r o l a r m e h n a t h u q u q l a r i g a ega b o i i s h i va u la r d a n
f o y d a l a n i s h d a te n g i m k o n i y a t l a r g a e g a e k a n i t a s d i q l a n g a n .
M a z k u r k o d e k s i n i n g 7 - m o d d a s i d a b a y o n e t i l g a n m a j b u r i y
m e h n a tn in g taqiqlanishi h aq id ag i q o id a h a m sh u n g a y a q q o l misol 
b o ‘la oladi.
M e h n a t q o n u n c h ilig id a h u q u q iy n o r m a l a r differensiatsiyasi 
ayrim toifadagi xodim lar m ehnatini huquqiy jih a td a n tartibga solish 
xususiyatlari bilan b o g i i q ekani m a i u m . M e h n a t kodeksining 18- 
m o d d asid a bu xususiyatlar quyidagicha turkum langan:
- xodim va korxona o ‘rtasidagi m ehnat munosabatlari bilan bog'liq 
xususiyatlar;
- xodim m eh n atio in g shart-sharoitlariga oid xususiyatlar;
- tabiiy iqlim sharoitlariga oid xususiyatlar;
- xodim m e h n a t qilayotgan joyning alohida h uquqiy tartibi bilan 
b o g i i q xususiyatlar;
- b o sh q a obyektiv o m illar bilan belgilangan xususiyatlar.
Ish bilan t a ’minlash va ishga joylashtirish.
Q o n u n f u q a r o l a r n i n g m e h n a t qilish h u q u q i n i k a fo la tla y d i. 
J u m l a d a n , O ' z b e k i s t o n R e s p u b l i k a s i n i n g « A h o l i n i ish b ila n
t a ’minlash t o ‘g ‘risida»gi q o n u n in in g 6-m oddasiga binoan, davlat 
quyidagilarni kafolatlaydi:
109
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

- ish bilan t a ’minlash turini. s h u ju m lad an turli mehnat tuzumidagi 
ishni tanlash erkinligini;
- ishga qab u l qilishni q o n u n g a xilof ravishda rad etishdan va 
m e h n a t s h a r tn o m a s in i g 'a y r i q o n u n i y ra v is h d a b e k o r qilishdan 
him oyalanishni;
- m aqbul keladigan ish tanlash va ishga joylashishga bepul yordam 
berishni;
- h ar kim ga kasbga va ishga ega bo'lishda, m ehnat qilish va ish 
bilan t a ’m inlanish s h a rt-s h a ro itla rid a , m e h n a tg a h a q to 'la s h d a , 
x i z m a t p o g ' o n a s i d a n y u q o r i l a b b o r i s h d a te n g i m k o n i y a t l a r
yaratishni;
- yangi kasbga (mutaxassislikka) bepul o'qitishni, mahalliy m ehnat 
organlarida yoki ularning yo'llanm asi bilan boshqa o ‘quv yurtlarida 
stipendiya t o ‘lab malakasini oshirishni;
- boshqa joydagi ishga qab u l qilinganda sarf qilingan moddiy 
x a r a j a t l a r u c h u n q o n u n h u j j a t l a r i g a m u v o f iq k o m p e n s a t s i y a
to'lashni;
haq t o i a n a d i g a n ja m o a t ishlarida qatnashish uchun m uddatli 
m e h n a t shartnom alari tuzish imkoniyatini kafolatlaydi.
B u l a r d a n t a s h q a r i . O 'z b e k i s t o n R e s p u b l i k a s i n i n g M e h n a t
k o d e k sid a ish jo y la rin in g tugatilishi m u n o s a b a li bilan x o d im larg a 
i s h g a j o y l a s h g u n g a q a d a r b e r i l a d i g a n i m t i y o z va k o m p e n -
s a ts iy a la r h a m d a o i ta c h a oylik ish h a q i d a n karn b o 'l m a g a n ,
m i q d o r d a n k a m b o 'l m a g a n ish d a n b o ‘shatish n a fa q a s i t o ‘lanishi 
n a z a r d a tutilgan.