Islom karimov nomidagi toshkent davlat texnika universiteti



Download 1.03 Mb.
Pdf ko'rish
bet1/6
Sana08.04.2020
Hajmi1.03 Mb.
  1   2   3   4   5   6

 

O„ZBEKISTON RESPUBLIKASI OLIY VA O„RTA MAXSUS 



TA‟LIM VAZIRLIGI 

 

ISLOM KARIMOV NOMIDAGI 

TOSHKENT DAVLAT TEXNIKA UNIVERSITETI

 

 

 



 

 

 



 

 

 



ELEKTR TA‟MINOTI TIZIMINI BOSHQARISH VA 

OPTIMALLASHTIRISH 

 

fanidan  5310200 - Elektr energetikasi (elektr ta‟minoti) yo„nalishi  



tаlаbаlаrining kurs ishini bajarish uchun 

 

 



 

 

 



USLUBIY KO„RSATMALAR 

 

 

 

 

 

 

 

 



 

Toshkent  2019 

 

UDK 621.316.1.311.338 



Tuzuvchilar:    Saidxodjaev  A.G.,  Taslimov  A.D.,    Meliqo„ziyev  M.V. 

“Elektr  ta‟minoti  tizimini  boshqarish  va  optimallashtirish”  fanidan  kurs 

ishini bajarish uchun uslubiy kо„rsatmаlar.  – Toshkent:  ToshDTU,  2019. 

56 b.



 

 

Uslubiy  kо„rsatmаlar  elektr  energetika  yo„nalishi  bo„yicha  ta‟lim 



olayotgan  talabalarga 

“Elektr  ta‟minoti  tizimini  boshqarish  va 

optimallashtirish” fanidan kurs ishini bajarish uchun mo„ljallangan. 

 

  



Kо„rsatmаlarda kurs loyihasining hamma bosqichlari aniq misol orqali 

ko„rib 


chiqilgan, 

bundan 


tashqari 

yetarli 


darajada 

kerakli 


ma‟lumotnomalardan materiallar keltirilgan.  

 

 



Islom  Karimov  nomidagi  Tоshkеnt  dаvlаt  tеxnikа  univеrsitеti  ilmiy-

uslubiy kеngаshining qаrоrigа аsоsаn chоp etilgan. 

 

 



Taqrizchilar:  

D.B.Qodirov –  TIQHMMI kafedrasi mudiri, PhD. 

A.N.Rasulov  – ToshDTU “Elektr ta‟minoti” kafedrasi dotsenti. 

 

 



 

 

 © Toshkent davlat texnika universiteti, 2019 



 

 «ELEKTR TA‟MINOTI TIZIMINI BOSHQARISH VA 



OPTIMALLASHTIRISH»  FANIDAN LOYIHASI ISHIGA 

USLUBIY KO„RSATMALAR 

«Elektr energetika» yo„nalishi talabalari uchun 

 

Uslubiy  ko„rsatmalar  shaharlar  elektr  ta‟minoti  bo„yicha  kurs 



loyihasini  bajarish  uchun  mo„ljallangan.  Bundan  tashqari  u  malakaviy 

bitiruv ishini bajarish uchun ham foydali bo„ladi. 

Ko„rsatmalar 

tuzishda 

shahar 

elektr 


ta‟minoti 

bo„yicha 

shug„ullanadigan  bir  necha  loyihalasi  institutlari  materiallaridan  hamda 

adabiyot manbalaridan foydalanishgan. 

Ko„rsatmalar  oxirida  kurs  loyihasini  bajarishga  kerak  bo„ladigan 

ma‟lumotlar, foydalanigan adabiyotlar keltirilgan. 

Uslubiy  ko„rsatmalar  Energetika  fakulteti  uslubiy  kengashining 

tavsiyasiga binoan tayyorlangan. 

 

1. KURS LOYIHASI BO„YICHA UMUMIY KO„RSATMALAR 

1.1. Kurs loyihasini maqsadi. 

Kurs loyihasi bakalavrlar tayyorlashda yakuniy jarayonlardan biri 

hisoblanаdi. 

Kurs  loyihasini  maqsadi:  ta‟lim  olish  jarayonida  olishgan  nazariy 

bilimlarni  kengaytirish,  chuqurlashtirish  va  mustahkamlash;  shaharlar 

elektr  ta‟minoti  soxasida  loyihalash  tajribasiga  ega  bo„lish;  adabiyotlar 

bilan amaliy ishlash, yozma bayon tuzish  hamda loyihani chizma qismini 

bajarish tajribasiga ega bo„lish. 

«Elektr  ta‟minoti  tizimini  boshqarish  va  optimallashtirish»  fani 

bo„yicha  Kurs  ishi  4-kurs  bakalavr  talabalari  uchun  ko„zdek  tutilgan.  U 

«Elektr  ta‟minoti  tizimini  boshqarish  va  optimallashtirish»  fanini 

o„rganishda yakuniy bosqich hisoblanadi. 

Kurs  loyihasi  vazifani  berishdan  boshlanadi,  uyda  quyidagilar 

ko„rsatiladi: 

-  boshlang„ich  ma‟lumotlar(shahar  kichik  nohiyasini  rejasi,  turar-joy 

va jamoat binolarini joylashi va boshqalar); 

- yechilishi zarur bo„lgan vazifalar; 


 

-  loyiha  topshirig„ini  berish  va  uni  bajarib  tugatish  vaqtlari  (2-ilova). 



Bundan  tashqari  loyiha  rahbari  ta‟minot  manbasining  joylashishi  haqida 

ma‟lumot beradi. 



1.2. Loyihada ko„riladigan masalalar. 

Shahar nohiyasini elektr ta‟minoti loyihasida quyidagi qismlar bo„lishi 

kerak: 

1) Kichik nohiya va iste‟molchilar to„g„risida qisqacha ma‟lumot; 



2) Ta‟minot manbasi, uni kuchlanishi va boshqalar

3)  Turar-joy  va  jamoat  binolarning,  nohiya  hududini  yoritish  hamda 

kichik  nohiyani  umumiy  hisobiy  yuklamasi.  Kichik  nohiyadagi  barcha 

iste‟molchilarning ishonchli elektr ta‟minoti talabini aniqlash; 

4) Tarmog„ining ko„chlanishini tanlash; 

5) Transformator podstansiyaning (TP) sonini va quvvatini aniqlash; 

6) Kuchlanishi 1000 voltgacha va undan yuqori tarmoqlarni hisoblash 

va sxemasini tanlash

7)  Qisqa  tutashuv  toklarini  hisoblash  va  kommutatsion  apparatlarni 

tanlash. 



1.3. Loyihani rasmiylashtirish. 

Kurs loyihasi jami 30-40 varoq bo„lgan tushuntirish bayonidan va grafik 

chizmalardan iborat bo„ladi. 

Tushuntirish  bayoni  titul  varoqdagi(1-ilova)  boshlanadiyu  keyingi 

varaqlarda  loyiha  uchun  topshiriq(2-ilova),  loyihaga  ilova  qilinadigan 

chizmalar keltiriladi. 

Loyihaning chizmalari ikki qismdagi iborat: 

a)  Ta‟minot  manbasi, TQ, TP, 1000 voltdan yuqori  bo„lgan liniyalar 

tushirilgan kichik nohiya rejasi; 

b) Bir chizig„li sxema. 

 

 


 

2. HISOBIY YUKLAMANI ANIQLASH 

Kichik  nohiyaning  elektr  ta‟minoti  ishlab  chiqilayotganda  hisobiy 

yuklamalar  alohida  elektr  iste‟molchilarning  o„rtacha  iste‟moli 

normalariga asoslangan kattaliklar asosida aniqlanadi. 

 

2.1. Tur-joy va jamoat binolarini hisobiy yuklamalarini aniqlash. 

Turar-joy  va  ja=moat  binolarining  hisobiy  yuklamalarinida  tavsiya 

etilgan usullar asosida aniqlanadi. 

Turar-joy  binolari  kirishidagi  elektr  energiya  iste‟molchilarining 

hisobiy aktiv yuklamasi quyidagi ifoda asosida hisoblanadi: 



P

h.tj.

=P

kv.sol.

*Σn+0,9*(P

h.l.

+ΣP

h.d.

), kVt 

bu yerda, 

P

kv.sol.


  –  kvartiradagi  elektr  energiya  iste‟molchilarining 

solishtirma hisobiy yuklamasi, kVt/kvartira (4-ilova); 

 

n – liniya(TP)ga ulanadigan kvartiralarining umumiy soni; 



  P

h.l.


 – liftdagi dvigatellarning hisobiy elektr yuklamasi, kVt; 

ΣP

h.d



 – bino ichidagi kuch dvigatellarining hisobiy yuklamasi 

(0,05 kVt/kvartira). 

Lift uskunalari liniyasining hisobiy yuklamasi aniqlanadi: 

P

h.l.

=K

t

*

2

n



*P

ni

*

ni

NB

+P

d.i

, kVt 

bu yerda, 

K

t

 – talab koeffitsienti (5-ilova); 



 

n – liniya ta‟minlaydigan lift uskunalarining soni (6-ilova); 

 

P

ni



 – 1ta liftning o„rnatilgan quvvati; 

 

NB



ni

 – elektrdvigatelning ulanish vaqti (0,6); 

 

P

d.i



  –  lift  uskunasining  elektrmagnitli  tarmoqi,  boshqarish 

apparatlari va eritish uchun elektr yuklamasi, kVt; 

 

(4,5†7,0 kVtli lift dvigatellari uchun P



d.i

=1,5†2,5 kVt). 

Turar-joyi  binolarining  hisobiy  yuklamasi  ishlatilishi  hisobiga 

ko„payadi.    Havoni  sovutish  hisobiga  ortadigan  qo„shimcha  hisobiy 

yuklama aniqlanadi: 


 

P



qosh.h

=P

kv.sol

·n·K

o

, kVt 

bu yerda,  P

kv.sol

 – kondetsionerlarning solishtirma elektr yuklamasi, 



kVt

kvart (7-ilova); 



 

n – liniya (yoki TP)ga ulanadigan kvartilarning umumiy soni; 

 

K

o



 – kvartilarni konditsionerlar bilan ta‟minlanishini hisobga 

oluvchi koeffitsient (0,3). 

 

Jamoat binolar kirishidagi hisobiy yuklama o„rtacha solishtirma 



yuklamalar asosida aniqlanishi lozim (8-ilova) 

Reaktiv 


quvvati 

hisobiy 


qiymat 

aktiv 


quvvat 

va 


quvvat 

koeffitsientlariga  asosan aniqlanadi. 

Gaz  plitali  kvartiralar  kirishidagi  quvvat  koeffitsienti  0,92†0,98  deb 

olinadi.  Lift  va  nasos  dvigatellari  uchun  quvvat  koeffitsienti  0,6†0,8  deb 

olinadi. 

2.2. Sanoat yuklamalarining hisobiy quvvati. 

Sanoat korxonasining maksimal hisobiy yuklamasi aniqlanadi: 



P

max.h

=P

orn.

·K

t

, kVt 

Tarmoq maksimumiga kiruvchi sanoat korxonasining yuklamasi 

maksimumlarning to„g„ri kelishi koeffitsientini hisobga olib aniqlanadi: 

P

max.mh

=P

max.h

·K

m

=P

orn.

·K

t

·K

m

, kVt 

bu yerda, 

P

o„rn.


 – korxonaning o„rnatilgan quvvati, kVt; 

 

K



t

 – talab koeffitsienti; 

 

K

m



 – maksimum koeffitsienti: 

 

1 smenali korxona uchun –0,25; 



 

2 va 3 smenali uchun –0,9. 



 

2.3. Tashqi yoritishni hisobiy yuklamasi. 

Ko„cha yoritilishining hisobiy yuklamasi taxminiy hisoblanishi mumkin: 

- kvartal ichidagi xudud uchun –1,2 kVt/ga; 


 

- TP quvvatidagi foiz hisobidagi – 3†5%; 



Lyuminissent chiroqlari uchun quvvat koeffitsienti – 0,65†0,7. 

 

2.4. Kuchlanishi 1000 voltgacha va undan yuqori tarmoqlarning 



hisobiy  yuklamasi. 

Past kuchlanish (PK) tarmog„i yoki TP liniyasining hisobiy elektr 

yuklamasi(turar-joy va jamoat binolarini birgalikda ta‟minlaganda) 

quyidagi ifoda asosida aniqlanadi: 



P

h

=P

m

+K

1

R

1

+K

2

R

2

+…=P

m

+ΣK

mi

 P

h.

·p

h.i

 

bu yerda,  P

m

  –  ko„rilayotgan  liniya  yoki  TP  ta‟minlayotgan  elektr 



yuklamalardan  eng  kattasi  (barcha  turar  joy  kvartilarar  yoki  jamoat 

binolardan birining yuklamalar jami), kVt; 

P

1

, P



2

 – liniya yoki TP ta‟minlayotgan qolgan barcha yuklamalar, kVt; 

K

1

,  K



2

  –  o„rindoshlik  koeffitsienti(turli  iste‟molchilar  yuklama 

maksimumlarining to„g„ri kemasligini hisobga oladi), 9-ilova. 

10-ilovadan  TP  dan  ta‟minlanayotgan  gaz  plitali  turar-joy  uylari 

bo„lgan  iste‟molchilar  guruhi  uchun  quvvat  koeffitsienti  qiymatlari 

keltirilgan. Elektr plitali bo„lganda bu qiymatlar 0,05 ga oshiriladi. 

Barcha  holatlarda  bir  xil  plitali  bir  necha  turar-joy  binolarining 

solishtirma  yuklamasi  4-ilovaga  asosan,  kvartiralarning  umumiy  soni 

bog„lik holda aniqlanadi va bir obyekt yuklamasi sifatida qaraladi. 

10  kVli  tarmoqning  hisobiy  yuklamasi  bir  varqtli  koeffitsienti 

hisobiga  olib  TP  bo„yicha  hisobli  yuklamalar  yig„idisi  sifatida  aniqlanadi 

(11-ilova). 

10  kVli  liniya  uchun  quvvat  koeffitsienti  0,75-0,9  deb  qabul  qilinadi 

(10-ilova). 

A-sxema  uchun,  elektr  tarmog„i  uchastkasi  elementlari  bo„yicha 

yuklamalari hisoblashning umumiy tartibini keltiramiz. 

 

 

 



 

A – SXEMA 

 

 

 



 

 

 



 

 

 



1. 0,4 kVli liniya yuklamasi: 

P

I

=P

sol.

(n

1

+n

2

+n

3

)

0.4

+ΣK·P

np

 

 

2. Tpning 0,4kVli shinasidagi yuklama: 



P

II

=P

sol.

(n

1

+n

2

+…+n

n

)

tn

+ ΣK

tn

·P

np     

yoki P



II

=P

I

+P

y

 

 

3. 10 kVli taqsimlovchi liniya yuklamasi: 



P

III

=K

odn

Σ

tp

P

II

  

yoki    



P

III

=K

odn

(P

III

+P

5

+P

6



 

4. 10 kVli taqsimlovchi punkt (RP) shinasidagi yuklama: 



P

IV

=K

odn

Σ

pn

P

III

 

 

yoki   

P

IV

=0,9(P

III

+P

7



 

5. 10 kVli ta‟minlash markazi shinasidagi yuklama: 



P

VI

=(0,9†0,95)·(P

IV

+P

5

+P

9



 

6. 110-220 kVli ta‟minlash markazi shinasidagi yuklama: 



P

X

=(0,9+1,0)·P

VI

 = P

VII 

+ AP 

P

VII

=P

VIII

=P

IX

·0,9 

 


 

3. 6-10/0,4 KV LI TRANSFORMATOR PODSTANSIYASINING 



SONINI VA QUVVATINI TANLASH 

    Loyihalashtirilayotgan  nohiya  uchun  hisobiyquvvat  aniqlangandan 

so„ng TPning sonini va quvvatini aniqlashi o„tiladi. 

    Shahar  elektr  tarmoqlarida  TPlar  soni  turlicha  bo„lgin  sxema 

variantlarini  juda  ko„p  tuzish  mumkin,  bu  esa  texnik  iqtisodiy 

taqqoslashni murakkablash yuqori va hisoblarni keyinlashtiradi. Shuning 

uchun TP quvvatini tanlashning bir necha sexlari mavjud. 

 

    Ushbu Kurs loyihasida 3 ta usulni keltirib etamiz. 



 

I. Bir TP 10/0,4kV xizmat ko„rsatuvchi maqsadga muvofiq zona asosida 

 

  3.1-jadval 



Bino 

qavati 


TP quvvati 

kVA 


Xizmat ko„rsatish zonasi 

Gazplita 

Elektrplita 



9-17 

9-17 


1x400 

1x630 


2x400 

2x630 


8,59,0 

11,012,5 

8,09,0 

9,013,0 



6



811 

 

II. TPdagi transformatorlarni taqsimlovchi tarmoqning optimal 

parametrlariga asosida 

3.2-jadval 

Yuklama zichligi 

kVt/km


2

 

TP transformatorning 



optimal yuklamasi, 

kVt 


1000Vgacha 

liniyaning optimal 

kesim yuzali, mm

2

 



2000 

4000 


6000 

8000 


250 

350 


430 

490 


60 

83 


102 

116 


10 

 

10000 



12000 

560 


610 

132 


144 

 

III. [1] ga asosan, 

        Past  qavvatli  (1-4  qavatli)  nohiyalarda  TP  shinasidagi  quvvat 

zichligiga bog„liq holda: 

3.3-jadval 

Yuklama zichligi, mVt/km

2

 



TP quvvati, kVA 

 δ =0,8-1,0 

 δ =1,0-2,0 

 δ =2,0-5,0 

1x160 


1x250 

1x400 


 

      Ko„p qavatli (5 qavat va yuqori) binolarda: 



- δ > 5mVt/km

2

 – 5TP h1x630 kVA 



ikki transformatorlari TPlarda 5TP h3x630 kVA. 

     TPning optimal quvvati, aniqlangandan so„ng loyihalashtirilayotgan 

nohiyadagi TPlar soni aniqlanadi: 

N=P

m.p.

/P

t.p.opt.

 

bu yerda, 

n – nohiyadagi TPlar soni; 

 

P



m.h.

 – nohiyaning hisobiy yuklamasi, kVt; 

 

P

t.p.



 – TPning optimal quvvati, kVt. 

 

     Kichik  nohiyadagi  TPlar  soniga  qarab,  har  qaysi  podstansiyaning 



kerakli quvvati aniqlanadi. Buning uchun, yuqorida aniqlangan TPlar soni 

kichik noxiya rejasiga joylashtiriladi. Keyin xar bir TPdagi haqiqiy hisobiy 

yuklama aniqlanadi, shundan so„ng har qaysi podstansiyaning o„rnatilgan 

quvvati aniqlanadi: 



S

o„rn.

=P

h

/1,4·cosφ 

bu yerda, 

S

o„rn.


 – TP ning o„rnatilgan quvvati, kVA; 

 

cosφ – quvvat koeffitsietni (0,9); 



 

1,4 – ortiqcha yuklanish koffotsienti (PUE); 



11 

 

 



P

h

 – TP uchun hisobiy yuklamalar yig„indisi, kVt. 



 

        Shahar elektr tarmoqlarida yuklamalar grafigi bo„yicha bir tekis emas 

va  maksimal  yuklamadan  foydalanish  soati(T)  nisbatan.  Shuning  uchun 

eng  ko„p  yuklama  davrida  transformatorning  maksimal  yuklamasi  130% 

ruxsat  etiladi,  avariya  holatida  esa  transformatorlarni  uning  nominal 

quvvatiga  nisbatan  40-50%  ga  qo„shimcha  ruxsat  etiladi.  Bu  holatni 

TPdagi transformator qilinayotganda hisobiga olish lozim. 

       S


o„rn. 

ni olishgan qiymati ГOСT da transformatorning nominal 

quvvatlari uchun ko„zda tutilgan eng yaqin qiymatgacha yaxlitlanadi. 

       Shundan keyin TP dagi transformatorning yuklanish koeffitsienti 

normal va avariya holatlari uchun aniqlanadi. 

 

4. KUCHLANISHI 1000 VOLTGACHA TARMOQLARI 



HISOBI 

       Barcha  TPlar  bo„yicha  0,38  kVli  kabel  tarqatilgandan  so„ng  bu 

kabellarning kesim yuqalari tainlanadi. 

Quyidagilar tavsiya etiladi: 

       Sim  va  kabellarning  kesim  yuzasi  normal,  avariya  va  avariyadan   

keyingi rejimlardagi uzoq ruxsat etilgan tok bo„yicha tanlanadi va shundan 

so„ng ruxsat etilgan kuchlanish yo„qotilishi bo„yicha tekshiriladi. 

    Tavsiyalarni hisobiga olib, quyidagi hisoblash tartibini keltiramiz: 

       1.  Saqlanishlarni  eruvchan  o„rnatmalari  yoki  avtomatik  o„chirgichlar 

quyidagi shartlar bo„yicha tanlanadi: 

a) I

v

≥ I



r

  – kuch yuklamalari bo„lmaganda; 

b) I

v





Iммвк

 - kuch yuklamalari mavjud bo„lganda; 

bu yerda, 

I

v



 – eruvcham o„rnatma(yoki o„chirish) toki; 

 

I



ish.max

 – maksimal ishchi tok; 

 

I

mvka



  –  dvigatelning  ishga  tushirish  tokini  hisobga  olingan 

maksimal ishchi tok; 

 

α = 2,5 (yengil ishga tushirilganda); α = 1,6-2,0 (og„ir ishga 



tushirilganda). 

v) Binolar (turar-joy va jamoat) ichidagi tarmoqlar uchun: 



12 

 

I



v

≤ 0,8 I

rux


 

bu yerda, 

I

rux


  –  tanlangan  sim  kesim  yuzasida  yuzaning  qizish  sharti 

bo„yicha maksimal ruxsat etilgan toki. 

      2.  Eruvchan  o„rnatmaning  qabul  qilingan  nominal  toki  qiymati 

bo„yicha  (1a  va  1b  shartlaridagi  eng  katta  tok  olinadi)  kabelni  saqlagan 

bilan himoyasini kelishish shartni bo„yicha ruxsat etilgan tok I

rux 


topiladi. 

      3.  I

rux 

ning  qiymati  bo„yicha  qabul  qilingan  sim  markasi  uchun 



toklarning  ruxsat  etilgan  qiytmatlari  jadvalidan  tegishli  kesim  yuza  I

rux 


shart  bo„yicha  tanlanadi.  Eng  yaqin  kichik  kesim  yuzani  qabul  qilish 

ruxsat etiladi. 

      4.  O„tkazgichning  tanlangan  kesim  yuzasi  normal  va  zaxiralash 

rejalarida  yuklamaning  hisobiy  toki  bo„yicha  yotqizish  sharoitini  hisobga 

olib tekshiriladi: 

K

p



·I

rux


=I

h

 



bu yerda, 

K

p



 – yotqizish sharoitiga tuzalish koeffitsienti

 

K



p

 = K


t

·K

i



 sifatida aniqlanadi; 

 

K



t

  –  kabel,  ochiq  va  izolyatsiyallanmagan  simlar  uchun  yer 

va havo haroratiga tuzatish ([ ]dagi P-42 jadvaldan olinadi); 

 

K



i

  –  yerda  turba  yoki  turbasiz  yotqizilgan  kabellar  soniga 

tuzatish ([ ]dagi P-4z jadvaldan). 

 

       Zahiralash rejimida uzoq ruxsat etilgan tok aniqlanayotganda minimal 



yuklamalar davrida kabelni kam yuklama bilan ishlaganligini hisobga olib 

uchun ruxsat etilgan qushimcha yuklanishini hisobga olish kerak (PUE) 

I



=



cos


3

3

,



1





н

Рр

 



      5.  Sim  va  kabellarning  kesim  yuzasi  normal  va  avariya  rejimlarida 

TPning  past  kuchlanish  shinasida  eng  uzoq  joylashgan  elektr 

iste‟molchigacha  bo„lganda  tekshiriladi.  Bunda  etilgan  kuchlanish 

yo„qotilish  5-6,5%  olinadi,  bino  ichida  eso  –  1-3,2%.  Tpdan  binoning 

kirishigacha  bo„lgan  ruxsat  etilgan  kuchlanish  yo„qotilishi  3,3-5,5%  ga 

teng bo„ladi. 

      Ruxsat  etilgan  kuchlanish  yo„qotilishi  bo„yicha  o„tkazgichini  kesim 

yuzasi aniqlanadi: 



13 

 

F=α





Ма

; mm

2

 



bu yerda, 

M

a



=ΣPl – yuklamani aktiv momentlari yig„indisi, kVt·km; 

 

α – sim materialiga va kuchlanishga bog„lik koeffitsient. 



 

 


В





1

 



%

100


2

н



 



 


Download 1.03 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
O’zbekiston respublikasi
maxsus ta’lim
zbekiston respublikasi
davlat pedagogika
o’rta maxsus
axborot texnologiyalari
nomidagi toshkent
pedagogika instituti
texnologiyalari universiteti
navoiy nomidagi
samarqand davlat
ta’limi vazirligi
toshkent axborot
nomidagi samarqand
guruh talabasi
toshkent davlat
haqida tushuncha
Darsning maqsadi
xorazmiy nomidagi
vazirligi toshkent
Toshkent davlat
tashkil etish
Alisher navoiy
Ўзбекистон республикаси
rivojlantirish vazirligi
pedagogika universiteti
matematika fakulteti
sinflar uchun
Nizomiy nomidagi
таълим вазирлиги
tibbiyot akademiyasi
maxsus ta'lim
ta'lim vazirligi
bilan ishlash
махсус таълим
o’rta ta’lim
fanlar fakulteti
Referat mavzu
Navoiy davlat
haqida umumiy
umumiy o’rta
fanining predmeti
Buxoro davlat
fizika matematika
malakasini oshirish
universiteti fizika
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
jizzax davlat
tabiiy fanlar