Sh. Sodiqova


bilish ga  qiziqishni  rag'batlash



Download 7,72 Mb.
Pdf ko'rish
bet94/253
Sana01.01.2022
Hajmi7,72 Mb.
#302667
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   253
Bog'liq
Maktabgacha pedagogika (sodiqova sh.) (1)

bilish ga  qiziqishni  rag'batlash
  turadi.
S huningdek,  b o lalarn in g   b ilish g a  qiziqishlarini  o sh irish d a 
bilish
 
m otivlari
  ham   alo h id a  o 'rin   tu tad i.  M ak tab g ach a  y o sh d ag i  bolalarning 
b ilish   m otivlari 
sa vo lla r
  k o ‘rin ish id a  n am o y o n   b o ‘ladi.  B o lalarning
94


sav o llarin i  sh a rd i  ravishda  ikki  g u ru h g a  ajratish   m um kin: 
bilish ga  do ir
 
v a   kom m unikativ.
  K o m m u n ik a tiv   sa v o llar  bola  to m o n id an   o 'z in in g  
hay ratig a  k attalarn i ja lb   etish,  u lar  b ilan   alo q a  o ‘rn atish   m a q sad id a  beri- 
ladi.  M asalan, t o ‘rt y o sh li A lish er d ad asid a n  s o ‘raydi:  “ Siz k ic h k in a b o ‘1- 
g an ig izd a  q o ro n g 'i  x o n ag a   bir o ‘zin g iz k irish g a  q o 'rq q a n m isiz ? ” B o lalar 
to m o n id an   b erilg an   bu  kabi  sav o llarg a  tu sh u n arli  ta rz d a  ja v o b   berilishi 
u lardagi  q o 'rq u v ,  hay ratla n ish   hissini  b a rta ra f etib,  o ‘zini  b o siq  v a   dadil 
tu tish ig a  y o rd a m  beradi.
Vaqt  o 'tib   b orishi  bilan  b o la larn in g   b ilish   m o tiv lari  bilan  b o g ‘liq 
sav o llari  ham   o 'z g a rib   boradi.  Ik k i-u ch   y o sh li  b o lalarn i  k o 'p ro q   narsa- 
b u y u m larn in g   n o m lan ish i,  u larn in g   x u su siy atlari  qiziqtiradi.  U lam in g  
savollari  k o 'p in c h a   nim a?  kim ?  qand ay ?  qaverda?  so ‘ro g ‘lari  tarzid a 
beriladi.  M asalan.  uch   yoshli  E ly o r  s o 'ra y d i;  “B u   n im a?  B u   d u rb in m i? 
B u  k im ga,  m e n g am i?”
K atta  m a k tab g ach a  y o sh   (4 -4 ,5   y o sh )d ag i  b o lalar  u ch u n   tevarak- 
atro fd an   o lg an   taassu ro tlarin i  faol  fikriy  q ay ta  ishlash  xos.  U lam in g  
sav o llari  n a rsa -h o d isalar  orasid ag i  alo q a  va  m u n o sab atlarn i  bilish, 
ta sa v v u rla rin itiz im lash tirish , ulardagi o 'x sh a sh lik , um u m iy lik  v a fa rq la rn i 
to p ish g a y o ‘naltirilg an  b o 'la d i.  B e rila d ig an  sav o llar ham  m u rak k ab lash ib  
boradi  v a   “n eg a?”,  “n im a  u c h u n ? ”  ta rz id a  ifoda  etiladi.  S h unday  tarzd a 
to 'r t  y arim   y a sh a r  b o la   so 'ra y d i:  “N im a g a   q u yosh  qizdiradi-yu,  oy  esa 
isitm ay d i?  “N im a   u ch u n   o d am lar  u y d a  yash ay d i,  h ay v o n la r  k o 'c h a d a  
ham   y u rav erad i-k u ?”  B esh -o lti  y o sh li  bolalar  u ch u n   b iro n   n arsa-h o d isa 
haqidagi  zan jirsim o n   sav o llar xos:  “B u lu tla r n im a d a n  hosil  b o 'la d i?  N e ­
ga  ular osm onda  suzib  yuradi?  B ulutlar  qanaqa  qilib y o m g 'ir b o 'lib   yerga 
y o g 'a d i?  N im a u ch u n  bu lu tlar oq,  qora ran g lard a b o 'la d i?   Siz bulutni u sh ­
lab k o 'rg a n m isiz ? B ulutni  idishga solib  q o 'y sa  b o 'la d im i? "
B ola tom onidan b eriladigan savollarning k atta hajm i to 'rt-b e sh  yoshga 
to ’g 'ri  keladi.  K atta  m aktabgacha  yosh d a  bolaning  savollari  nisb atan   ka- 
m ayib  boradi.  B u n in g   sababi  bolaning  savollarga  o 'z   kuchi  bilan  jav o b  
topishga intilishi bilan birga,  aksariyat hollarda ota-onalarning bola bergan 
savollarga jav o b  berm asdan, u n ing savollaridan norozi b o 'lish id ir. N atijad a 
b olada  savol  bersam ,  dakki  eshitam an  degan  ta s a w u r   hosil  b o 'lad i.  B u  
esa,  bolaning  qiziquvchanligini  v a  bilishga  qiziqishining pasay ish ig a  olib 
keladi.
B olalarning  savollariga  ja v o b   berishda  quyidagi  jih a tla rg a   alohida 
e ’tib o r qaratish m aq sad g a m uvofiq:
95


1.  Yodda  tu tish   lozim ki,  bola  savolni  o ‘zi  ishongan  k ishiga  beradi. 
B unday x u lo sag a u k attalarning o ‘zi to m o n id an  b erilgan savollarga m u n o ­
sabatlari  asosida  keladi.  S huning  uchun  b o la  savollarini  kim   diq q at  bilan 
tinglab,  jid d iy   va  qiziqarli  ja v o b   bersa,  o ‘sh a  k ish ig a  beradi.  A n a   shu 
sababli  b o la   to m o n id a n   b erilgan  savollarga  hurm at  bilan,  eh tiyotkorona 
m unosabatda b o ‘lib ja v o b  berish kerak.
2.  B o la  to m o n id an   b erilgan  savolning  n im a  m aq sad d a  berilayotgani. 
bolani  n im a   ajab lantirayotganligiga  e ’tib o r  berish  zarur.  K o ‘p incha  bola 
tom o n id an  berilay o tg an  bilishga oid savollar ham  kattalar bilan m ulo q o tg a 
kirishish,  o ‘zining em otsional holatiga ja lb  etish  uchun  xiz m at qiladi.
3.  B o la   to m o n id an   beriladigan  savollarga  qisqa  v a   aniq ja v o b   berish 
lozim .  M azk u r  ja ra y o n d a   bolaning  aqliy  rivojlanish  darajasini  h iso b g a 
olish,  uning hayotiy tajrib asig a e ’tibor qaratish talab  etiladi.
4.  B olaning  savoliga  o x irig ach a  to 'liq   ja v o b   b erishga  shoshilm aslik 
kerak. A ksincha, bu b o iad a yangi savollarning paydo  b o 'lish ig a  olib keladi.
5.  B olalarning savollariga ja v o b   b erishda u n ing  o ’zining m unosabatini 
ham   bilish  m aq sad g a  m uvofiq.  Shu  m aqsadda  “ Sen  o ‘zing  n im a  deb 
o ‘ylaysan?  Sening fikringcha,  qanday  b o ‘lishi  m u m k in ?” kabi  savollardan 
foydalanish  zarur.  B olani  birgalikda  o ’y lashga  undash,  uni  suhbatga ja lb  
etish foydali.
6.  B olaning  savollariga  jav o b   b erishda  b olalar  uchun  yaratilayotgan 
adabiyotlardan  foydalanish  sam arali.  B u  orqali  bolani  olam   m anzarasi 
h aqida bilim lar beradigan m anbalar bilan tanishish,  o ’qishga ja lb   etiladi.
S hartli rav ish d a aqliy ta rb iy a vositalari ikki guruhga
. . .  

b o ‘linadi:  b o lalarn in g   faoliyati  h am d a  m o d d iy   va 

Download 7,72 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   253




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish