Sh. Sodiqova



Download 7,72 Mb.
Pdf ko'rish
bet85/253
Sana01.01.2022
Hajmi7,72 Mb.
#302667
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   253
Bog'liq
Maktabgacha pedagogika (sodiqova sh.) (1)

1. 
S en sor  tarbiya.
  Tevarak  atrofdagi  borliqni  bilish  sezgi  va  idrokka 
asoslanadi.  T a sa w u rn in g   asosini  bev o sita  sezish  orqali  idrok  etish tashkil 
etadi.  B unday  ta sa w u rla rn in g   aniqligi,  to 'lalig i  sensor jaray o n lam in g   ri-
87


vo jlan ish   darajasi  bilan  belgilanadi.  Sensor  tarb iy a  sezgi  v a   idrokni  biror 
m aqsadga  qaratilgan  h o ld a  rivojlantirishdir.  “S en so r”  so ‘zi  lotincha  “sen- 
su s” -  “tu y g 'u ”,  “sezgi” ,  “idrok”,  “sezish qobiliyati” m a ’nolarini anglatadi.
S en so r tarb iy an in g  m aq sa d i m ak tab g ach a ta 'lim  y o sh id ag i b o lala rn in g  
sen so r  q obiliyatlarini  o ‘stirishdan  iborat.  S en so r  ta rb iy a  q o b iliy atlarn i 
riv o jla n tirish   u ch u n   b o lalar  b u y um ning  fa q a t  n im ag a  ish latilish in i, 
n o m in ig in a b ilish i y eta rli b o ‘lib qolm ay, b alk i u lar bu y u m larn i ch u q u rro q  
id ro k   etishi,  u larn i  u shlash,  u lar  b ilan   m u o m a la d a   b o ‘lg an d a  x ilm a-x il 
sezg ilar  ish tiro k   etishi  h am   ju d a   m uhim   deb  biladi.  T arbiyachi  sen so r 
tarb iy an in g  ana shu to m o n la rig a  alo h id a e 'tib o r berishi,  b o lalarg a tegishli 
to p sh iriq lar  b erish i  lozim :  b uyum larni  b ir  jo y d a n   ik k in ch i  jo y g a   olib 
q o 'y is h d a  u larn in g  o g ‘irligini his  etish,  buy u m n i  q o ‘lga  olib  u n in g  sirtini 
sezish  v a  sifatini -  silliq  y o k i  g ‘ad ir-budirligini,  issiq  y o k i  so v u q lig in i va 
sh u n g a  o ‘xsh ash larn i  an iq lash  kerak.
S ensor  tarb iy a  o ‘z  n av b atid a  q u yidagi  v a z ifa larn i  m u v affaq iy atli  hal 
etishni  talab   etadi:
1)  bolalarda p ersep tiv  h arak atlarn i  shakllantirish;
2)  b u y u m la m in g   x ususiyati,  sifati,  m u n o sab ati  t o ‘g ‘risid ag i  um um - 
lash g an   tasavvurlar,  sen so r  etalo n lar  tiz im in i  shakllantirish.  S ensor  eta- 
lo n lar  ijtim oiy-tarixiy  ta jrib a   ja ra y o n id a   h o sil  q ilin g an   nam unalardir. 
A sosiy  ranglar,  g eo m etrik   shakllar,  n o talard a  ifo d a lan g an   m u siq ali  to- 
v u sh larn in g  tu rli  b alan d lig i  ana  shunday  etalo n lar ju m la sig a  kiradi. A g ar 
b o la  etalonlar v a  u larn in g   o g ‘zaki  ifo d alan ish i  bilan ta n ish   b o ‘Isa,  u n ing 
tev arak -atro fn i  b ilish i  oson b o ia d i,  u  o ‘zi  u chratgan  b u y u m larn i m a ’lum  
bir  etalon  b ilan   taq q o slav d i  h a m d a   b u y u m n in g   rangi,  shakli,  katta- 
k ich ik lig i,  d etallarin in g  fazoviy jo y la sh ish in i  aytib  beradi.
S ensor  etalo n la m i  o ‘zlash tirish   -   uzoq  davom   etad ig an   v a  m u rak k ab  
ja ra y o n .  A na  sh u   sababli  m ezon,  etalo n larn i  tan lay   o lish n i  m a k tab g ach a 
t a ’lim   y oshidan  b o sh lash   kerak.  A n iq   m ezo n larn i  o ‘zlash tirish   orqali 
b o la la r m azk u r  o ic h o v la r   orqali  istalg an   n arsa-h o d isa larn i  ta sa v v u r  qila 
o lad ila r  ham da  u larg a  ta ’r i f  b e ra   olishadi.  A n a  shu  “ o ic h o v   b irlik lari” 
b o la g a   aniq  n arsa -b u y u m la m in g   farqli  jih atlarin i  ch u q u r  v a  to ‘liq   b ilish  
im k o n in i beradi.
G o ‘daklik  dav rid ay o q   b o la la rd a   se n so r  etalonlarga  layoqatlilik 
shakllanadi.  B ir  y o sh n in g   ik k in ch i  y arm id an   boshlab  to  uch  y o sh n in g  
b o sh larig ach a  sen so m o to rli  ilk   e ta lo n lar  shakllanadi.  M azk u r  yo sh  
,davrida  bola  o ‘zin in g   h a ra k a tla n ish i  u ch u n   aham iyatli  b o i g a n   narsa-
88


b u y u m larn in g   alo h id a  x u su siy atlari  (shakli,  k attalig i,  m aso fasi)n i  idrok 
eta  oladi.
M aktabgacha  yoshda  bola  predm etli 
etalonlardan 
foydalanadi: 
narsa-buyum larning  obrazini  aniq  predm etlar  bilan  tenglashtiradi  (sariq 
rangni  sabziga,  kvadratni  d a stro 'm o lg a   o ‘xshatishadi).  T adqiqotlam ing 
k o 'rsatish ich a. ka tta  m aktabgacha yosh guruhi bolalari narsa-buyum larning 
xususiyatlariga  u m um tom onidan  qabul  qilingan  etalonlar  (quyosh -   shar, 
lim on v a  bodring -  yassi  shakl)  bilan b o g ‘liqlikda m u nosabat bildiradilar.
3) 
perseptiv  harakatlardan,  etalonlar  tizim idan  am aliy  faoliyatda  va 
bilish  jaray o n id a  m ustaqil  foydalanish  m alakasini  shakllantirish.  Sensor 
tarbiyaning  m azm uni  o ‘z  ichiga  olgan  tevarak-atrofdagi  ham m a  sensor 
b elgilam i  qam rab  oladi.  B ular bolalarning h am m a faoliyatlari  orqali  am al­
ga  oshiriladi  v a  h ar  xil  sen so r  aso sg a  egadirlar.  M a k tab g ach a  y o sh d ag i 
b o lalar ra n g la m i farq  qilish v a  u larn in g  n o m in i aytish g a о ‘rg atilad i, ularda 
ran g   tu slarih aq id a,  b o ‘yo q larn i  ara lash tirish   n atija sid a   y an g i  ra n g   yoki 
tu sla r paydo b o 'lis h i t o ‘g ‘risid a ta s a w u r  h o sil b o ‘ladi.  S h u n in g d ek  ularda 
m u siq a  tin g lash   uquv ini  riv o jlan tirish   h am   sen so r  tarb iy a   m azm u n ig a 
kiradi.  S ensor  tarb iy a  shuningdek,  ta k tik   sezg ilam i.  b u y u m larn in g  
sifatini  p ay p aslab   k o 'rib   farq lash   v a   u larn i  t o 'g ‘ri  aytish  k o ‘nikm alarini 
riv o jla n tirish  h am   sen so r ta rb iy a  v azifalarid an  biridir.
Sezgi va id ro k  b iro r m aq sad g a qaratilg an  m azm u n li fao liy at ja ra y o n id a  
m u v affaq iy atli  rivojlanadi.  Sam arali  fa o liy a t  sezgi  v a   id ro k n in g   riv o jla­
nishi  uchun  qulay  sh aro it y a ra tib g in a  qolm ay,  balki  b u y u m n in g   shaklini, 
rangini,  jo y in i  b ilib   o lish g a  ham   ehtiyoj  p aydo  qiladi.  B iro r  n arsan in g  
rasm in i chizish d an  o ldin bolani b u y u m larn in g  ra n g ig a qarab taq q o slash g a 
о ‘rgatiladi, su ra tla rn ik o 1 zd an  k e ch irish d a esa qanday qilib ra n g  у ordam ida 
tasv irn in g  b ad iiy   ifo d alilig ig a e rish ilish in i  k o 'ris h   q o biliyati  rivojlanidi.
S en so r tarb iy an i  am alga  o sh irish d a aso siy  u su llard an  biri -  tekshirish- 
dir.  T ekshirish -  b u y u m larn i m ax su s rav ish d a ta sh k il  etilg an  id ro k  qilish- 
dan  ib o rat  boT ib,  u n ing  n a tijala rid an   k ey in ch alik   m aT u m   b ir  m azm u n li 
fao liy atd a fo y d alan ilad i. T ekshirish ja ra y o n id a  b o lalar katta -  k ichiklikni, 
shaklni,  fazoviy  m u n o sab atlarn i,  rangni,  nu tq   to v u sh lari  b ilan   m u siq iy  
to v u sh larn in g   o ‘zig a  xos  x u su siy atlarin i  ajratib  k o 'rs a tis h   v a   farq lash g a 
o ‘rganadilar.

Download 7,72 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   253




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish