Mashinasozlik ishlab chiqarishini avtomatlashtirish


kuchlanishlar uchburchagi



Download 8,12 Mb.
Pdf ko'rish
bet118/275
Sana08.01.2022
Hajmi8,12 Mb.
#332914
1   ...   114   115   116   117   118   119   120   121   ...   275
Bog'liq
boshqarish sistemalarining elementlari va qurilmalari

 kuchlanishlar uchburchagi
  deb ataladi.  
 
AB  kateti  U
L
  induktiv  va  U
C
  sig`m  kuchlanishlarining  pasayishlari  
ayrimasini aks ettiradi. U
A,
   U
L,
    U
C  
vektorlarning geometrik yig‗indisi, zanjirga 
berilgan  U kuchlanish vektorini hosil qiladi. U
X   
vektor U kuchlanishning reaktiv 
tashkil etuvchisi.  
  
OAB kuchlanishlar uchburchagidan  Pifagor teoremasiga muvofiq  
U=
2
2
)
(
C
L
a
U
U
U


 
bo‗ladi. 
  
Aktiv,  induktiv  va  sig‗im  qarshilikli  o‗zgaruvchan  tok  zanjirining  umumiy 
qarshiligiuni  topamiz.  Buning  uchun  yuqoridagi  ifodaga    U
a, 
  U
L
  va  U

 
kuchlanishlarning qiymatlarini qo‗yib yozamiz. 
                                                       U=1


2
2
C
L
X
X
R


    
 
Bundan : 
                                                        I=


2
2
С
L
X
X
R
U


=
2
U
 
 
Bu ifoda o‗zgaruvchan tok zanjiri uchun  Om qonunini ifodalaydi. Bunda  Z- 
zanjirning to‗la qarshiligi. 
                                            Z=


2
2
2
2
1
С
L
X
X
R
С
L
R













 
 
Ifodaga asoslanib qarshiliklar uchburchagini quramiz.  (3- rasm) 
 Qarshiliklar uchburchagi katetlardan biri  R- aktiv qarshilikdan, ikkinchisi reaktiv 
qarshilik  
С
L


1

 dan iborat. 
U
C
 
U
 
U
X
 
B
 
A
 
U
x
 
U
A
 
0
 
I
 
U
i
 


146 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
3 – rasm.   Qarshiliklar uchburchagi 
 
 
Tok bilan kuchlanish orasidagi fazalar siljishi burchagini topish uchun qarshiliklar 
ushburchagi  (3-rasm) dan foydalanish mumkin. 
;
cos
Z
R


                      
;
sin
Z
X


                       
R
С
L
R
X
tg



1



 
 
Mazkur formulalardan  o‗zgaruvchan tok zanjirlarini hisoblashda foyalaniladi. 
 
 
 
   Masala.  Aktiv  qarshiligi    R=  10  Om    va  induktiv  qarshiligi    X
L
=15,7  Om 
bo‗lgan g`altak  chastotasi  f=50 Gts bo‗lgan o‗zgaruvchan tok manbaiga ulangan. 
 
 G`altakdan o‗tadigan tok 5 A bo‗lsa, quydagilar aniqlansin.  
a)
 
zanjirning to‗la qarshiligi; 
b)
 
g`altak elementlaridagi kuchlanish; 
c)
 
g`altakdagi kuchlanish tushuvi; 
d)
 
g`altakning induktivligi; 
e)
 
tok va kuchlanish orasidagi fazalar siljish burchagi. 
       Yechish: 
      a) 
Z=
2
2
L
X
R

  ;    Z=
2
2
)
7
,
15
(
10

=18,6 Om; 
      b) U=I Z = 6
6
,
111
6
,
18


 V 
   
             c) U
L
= IX
L
=
2
,
94
7
,
15
6


 V 
  d) X 
L
=

2
f L;   L=

2
L
X
=
Gn
05
,
0
50
28
,
6
7
,
15


 
            e) 
538
,
0
6
,
18
10
cos



Z
R

 
 
 
 
 
Z
 
X=
c
L


1
 
R
 

 


147 
 
Variantlar 
1.
 
R= 15 Om      X
L
=18 Om         f= 50 Gts          I = 5A 
2.
 
R= 20 Om      X
L
=24 Om         f= 50 Gts          I = 5A 
3.
 
R= 25 Om      X
L
=28 Om         f= 50 Gts          I = 5A 
4.
 
R= 10 Om      X
L
=13 Om         f= 50 Gts          I = 5A 
5.
 
R= 18 Om      X
L
=20,7 Om      f= 50 Gts          I = 5A 
6.
 
R= 15 Om      X
L
=17 Om         f= 50 Gts          I = 6A 
7.
 
R= 30 Om      X
L
=35 Om         f= 50 Gts          I = 6A 
8.
 
R= 100 Om    X
L
=108 Om       f= 50 Gts          I = 6A 
9.
 
R= 50 Om      X
L
=57 Om      f= 50 Gts            I = 5A 
10.
 
R=30 Om       X
L
=35 Om      f= 50 Gts             I = 5A 
11.
 
R= 50 Om      X
L
=58 Om      f= 50 Gts          I = 5A 
12.
 
R= 30 Om      X
L
=37 Om         f= 50 Gts          I = 5A 
13.
 
R= 20 Om      X
L
=28,7 Om      f= 50 Gts          I = 5A 
14.
 
R= 25 Om      X
L
=18,7 Om      f= 50 Gts          I = 5A 
15.
 
R= 40 Om      X
L
=49 Om      f= 50 Gts          I = 5A 
16.
 
R= 15 Om      X
L
=18 Om         f= 50 Gts          I = 6A 
17.
 
R= 20 Om      X
L
=24,7 Om      f= 50 Gts          I = 6A 
18.
 
R= 25 Om      X
L
=28 Om         f= 50 Gts          I = 6A 
19.
 
R= 10 Om      X
L
=13 Om         f= 50 Gts          I = 6A 
20.
 
R= 18 Om      X
L
=20,7 Om      f= 50 Gts          I = 6A 
21.
 
R= 15 Om      X
L
=17 Om         f= 50 Gts          I = 6A 
22.
 
R= 30 Om      X
L
=35 Om         f= 50 Gts          I = 6A 
23.
 
R= 100 Om    X
L
=108 Om       f= 50 Gts          I = 6A 
24.
 
R= 200 Om    X
L
=208 Om       f= 50 Gts          I = 10A 
25.
 
R=300 Om     X
L
=309 Om       f= 50 Gts          I = 10A 
26.
 
R= 400 Om    X
L
=415 Om       f= 50 Gts          I = 10A 
27.
 
R= 30 Om      X
L
=40 Om        f= 50 Gts          I = 3A 
28.
 
R= 20 Om      X
L
=27 Om         f= 50 Gts          I = 3A 
29.
 
R= 25 Om      X
L
=18,7 Om      f= 50 Gts          I = 3A 
30.
 
R= 40 Om      X
L
=18,7 Om      f= 50 Gts          I = 3A 
 
 
 
 
Variant shartlari bo‗yicha quydagilar aniqlansin: 
a)
 
zanjirning to‗la qarshiligi - 
Z

b)
 
g`altak elementlaridagi kuchlanish -
 U

c)
 
g`altakdagi kuchlanish tushuvi - 
U
L

d)
 
g`altakning induktivligi - 
L

tok va kuchlanish orasidagi fazalar siljish burchagi - 


 
 
 
 


148 
 
AMALIY  ISH  №2 
BОSIMNI O‘LCHOVCHI ELEMENT VA QURILMALAR 
KONSTRUKTSIYASINI O‘RGANISH.
 
 
Tekis  sirtga  tik  (nоrmal)  tasir  ko‘rsatuvchi  tekis  taqsimlangan  kuch  bоsim 
deb ataladi.  
S
F
Р

 
 
Bunda   S – tekislik yuzi (m
2
), F – shu tekislik yuziga bir hil va tik tasir qiladigan 
bоsim kuchi.(N) 
        Halqarо birliklar tizimida (sistemasida) bоsim Paskal (Pa) bilan o‗lchanadi. 

N kuch hоsil qilgan bоsimga teng.  
Amalda bоsimni o‗lchaydigan asbоblar shkalasi 
kg/m
2
, atm, mm
 suv ust, 
mm
 
simоb ustini, 
bar, N/sm
2
 bilan darajalangan bo‗ladi. Bunday  o‗lchоv asbоblaridan 
to‗g`ri  fоydalanish  uchun,  ularni  o‗lchоv  birliklari  оrasidagi  bоg`liqlikni  bоshqa 
birliklarga o‗tkazish kоeffitsentlarini bilish zarur (jadval). 
 
Xalqaro birliklar tizimida (XBT) 
SI  
1PA=1N/m
2
 
Texnik atmosfera 
1atm=1kg(kuch)/sm
2
=98066,5 Pa 
Fizik atmosfera  
mm simob ustuni 
mm suv ustuni 
1bar =10
5
Pa=100kPa 
1mm sim.ust. =133,322 Pa 
1mm suv ustuni=9,80665 Pa 
 
Gaz va suyuqlik moddalarning idish devorlariga ko‘rsatadigan bosimi 
absolyut bosim deb ataladi.
  O‗lchashda absalyut, оrtiqcha, atmоsfera va vakuum 
bоsimlar mavjud. P
abs
 – absalyut bоsim – mоda hоlatining (suyuqlik, gaz, bug`) 
parametri  bo‗lib, P
atm
 – atmоsfera va P
оrt
 – оrtiqcha bоsimlar yig`indisidan ibоrat. 
P
abs
= P
atm
+ P
atm
 

Download 8,12 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   114   115   116   117   118   119   120   121   ...   275




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish