Al-xorazimiy nomidagi urganch davlat universiteti


  Manbalar, tadqiqotlar,  risola va maqolalar



Download 1,54 Mb.
Pdf ko'rish
bet113/113
Sana31.12.2021
Hajmi1,54 Mb.
#205383
1   ...   105   106   107   108   109   110   111   112   113
Bog'liq
xorazmshohlar - anushteginlar davlatining mamuriy va saroy boshqaruv tizimi unvonlar va mansablar

2.  Manbalar, tadqiqotlar,  risola va maqolalar.
2.1.  Abdullaev  I.  O  trude  sovremennika  Ibn  Sini  as-Sa'libi  «Lataif  alma'rif»  // 
ONU,  1980, №  8.
2.2. Abulg’ozi Bahodirxon.  SHajarayi turk.  — T.:  «CHo’lpon»,  1990. —  192 b.
2.3. Abu Rayhon Beruniy.  Tanlangan asarlar. I-jild. — T.:  «Fan»,  1968.
2.4.  Adikov K.A.  Glavnie  stantsii na srednevekovom puti  iz  Seraxsa v Merv // SA, 
1959, № 4,  s.  212-227.
2.5. Aydarov S.S. Aksenova N.D.  Velikie Bulgari.  — Kazan’,  1983. — 72  s.  s ill.
2.6. Arxeologiya Priaral’ya.  Vip.  I.  — T.:  «Fan»,  1982.  128  s.
2.7. Arxeologiya Priaral’ya.  Vip.  II. — T.:  «Fan»,  1984.  120  s.
2.8. Arxeologiya Priaral’ya.  Vip.  III. — T.:  «Fan»,  1986.— 134  s.
2.9. Arxeologiya Priaral’ya.  Vip.  IV. —T.:  «Fan»,  1990.— 174  s.
2.10. Arxeologiya Priaral’ya.  Vip.  V. —T.:  «Fan»,  1991.—204  s.
2.11. Arxeologiya Priaral’ya.  Vip.  VI. — Nukus, 2003.  -  151  s.
2.12. Arxeologicheskie issledovaniya v Karakalpakii.— T.:  «Fan»,  1981.  —  139  s.
118


2.13.  Atagarriev  Ye.  Srednevekoviy  gorod  Kufen  v  svete  novix  arxeologicheskix 
dannix. // V kn.:  Etnografiya i arxeologiya Sredney Azii. — M.:  «Nauka»,  1979,  s. 
118-122.
2.14. 
Atagarriev  Ye.,  Lisitsina  G.N.,  Prishepenko  L.V.  Raboti  na  Meshxed- 
Misrianskoy ravnine v 1971  g. // KD, vip  5.—Ashxabad:  «Ilim»,  1977,  s.  92-110.
2.15. Atagarriev Ye.  Cpednevekoviy Dexistan.  — L.:  «Nauka»,  1986. —  174  s.
2.16.  Axmedov  A.A.  Al-Xorezmi  i  Velikiy  shelkoviy  put’  //  V  kn.:  Na 
sredneaziatskix trassax Velikogo  SHelkovogo puti.  Ocherki istorii i kul’turi.  — T.: 
«Fan»,  1990,  s.  72-81.
2.17.  Bartol’d V.V.  Turkestan v epoxu mongol’skogo  zavoevaniya //  Sochineniya, 
t.  2. — M.:  «Nauka»,  1964. — 657  s.
2.18.  Bartol’d  V.V.  Dorojnik ot  Bistama do  Kunya-Urgencha // Cochineniya,  t.  3.
— M.:  «Nauka»,  1965,  s. 262-265.
2.19.  Bartol’d  V.V.  K  istorii  orosheniya  Turkestana  //  Cochineniya,  t.  3.  —  M.: 
«Nauka»,  1965,  s.  95-171.
2.20.  Bartol’d  V.V.  Cvedeniya  ob  Aral’skom  more  i  nizov’yax  Amu-Dar’i  s 
drevneyshix vremen do XVIII v. // Sochineniya,t.Z.—M.:«Nauka»,1965,  s.  15-94.
2.21.  Belenitskiy  A.M.,  Bentovich  I.B.,  Bol’shakov  O.G.  Crednevekoviy  gorod 
Sredney Azii. — L.:  «Nauka»,  1973. —  389  s.
2.22.  Betger  Ye.V.  Izvlecheniya  iz  knigi  "Puti  i  strani"  Abu-l-Kasima  ibn 
Xaukalya // Trudi  SAGU, vip.  SXI. — Tashkent,  1957,  s. 20 -24.
2.23.  Bijanov  Ye.B.  Loxovits  V.Ustyurtskiy  karavanniy  put’  iz  Xorezma  v 
Vostochnuyu Yevropu i Povolj’e //«Vestnik» KKF  AN  UzSSR.  — Nukus,  1969, 
№ 2,  s.  54 - 59.
2.24.  Bijanov  Ye.B.  Yugo-vostochniy  Ustyurt.  Nekotorie  itogi  i  perspektivi 
arxeologicheskogo  izucheniya //  «Vestnik»  KKF  AN  UzSSR.  — Nukus,  1970, 
№ 3,  s.  56.
2.25.  Bubnova  A.,  Polovnikova  I.A.  Torgovie  puti  Pribaltiyskogo  yantarya  v 
Sredney  Azii  (drevnost’,  srednevekov’e).  Goroda  i  karavansarai  na  trassax
119


Velikogo  SHelkovogo  puti  //  Tezisi  dokladov  Mejdunarodnogo  seminara 
YuNESKO.  — Urgench,  1991,  s.  27-28.
2.26.  Bulatov  M.N.  Klassifikatsiya  polivnoy  kashinnoy  keramiki  zolotoordinskix 
gorodov //  SA,  1968, № 4,  s.  100-108.
2.27. Bulatov M.N.Kobal’t v keramike Zolotoy Ordi // SA,  1974, № 4,  s.  135-141.
2.28.  Buniyodov  Z.M.  Anushtagin—Xorazmshohlar  davlati  (1097-1231  yy.)  — 
T.:  «Adabiyot va san’at»,  1997. — 256 b.
2.29.  Buryakov  Yu.F.  Po  drevnim  karavannim  putyam  Tashkentskogo  oazisa.  — 
T.:  «Fan»,  1978. —  104  s.
2.30.  Buryakov Yu.F.  Torgovie puti  i ix rol’  v urbanizatsii basseyna  Yaksarta // V 
kn.:  Na  sredneaziatskix  trassax  velikogo  SHelkovogo  puti.  Ocherki  istorii  i 
kul’turi. — T.:  «Fan»,  1990,  s.  82-100.
2.31.  Busyatskaya N.N.  Steklyannie busi  Selitrennogo  g o ro d ^a//  SA,  1973,  №  1, 
s.  217-224.
2.32.  Vaynberg  B.I.  Pamyatniki  kuyusayskoy  kul’turi  //  V  kn.:  Kochevniki  na 
granitsax Xorezma. //TXAEE, t.  11.  — M.:  «Nauka»,  1979. — S.  7-76.
2.33.  Vaynberg B.I. Moneti Drevnego Xorezma.—M.:«Nauka»,1977.— 194  s.,s ill.
2.34.  Vakturskaya  N.N,  Vishnevskaya  O.A.  Pamyatniki  Xorezma  epoxi  Velikix 
Xorezmshaxov  (XII  —  nachalo  XIII  vv.)  //  MXE,  vip.1.  —  M.:  Izd.  AN  SSSR, 
1959,  s.  150-167.
2.35.  Vakturskaya N.N.  Iranskiy sosud iz Urgencha // MXE, vip.4.  — M.:  1960.
2.36.  Vakturskaya  N.N.  K  voprosu  o  kul’turnix  svyazyax  srednevekovogo 
Xorezma s Kitaem // V sb.: Materiali Vtorogo soveщaniya arxeologov i etnografov 
Sredney Azii. — M.-L.:  Izd. AN SSSR,  1959. — S.  28-36.
2.37.  Vakturskaya N.N.  Novie  dannie  o  g o ro d ^ e  Sadvar  //  AO  1974  g.  —  M.: 
«Nauka»,  1975.
2.38.  Vakturskaya N.N.  Novie  dannie  o  gorodishe  Asanas  //  V kn.:  Etnografiya  i 
arxeologiya Sredney Azii. — M.:  «Nauka»,  1979,  s.  127-133.
2.39.  Vakturskaya  N.N.  O  srednevekovix  gorodax  Xorezma  //  MXE,  vip.  7.  — 
M.:  Izd. AN SSSR,  1963.  s. 41-53.
120


2.40.  Vakturskaya N.N.  Raskopki  srednvevekovogo  goroda  Sadvar // AO  1973  g.
— M.:  «Nauka»,  1974,  s.  498-500.
2.41.  Vakturskaya N.N.  Raskopki  g o ro d ^ a  Urgench v  1952  g.  // TXEE, t.  II.  — 
M.:  Iz-vo AN SSSR  1958,  s.  467-494.
2.42.  Vakturskaya N.N.  O  raskopkax  1948  g.  na  srednevekom  gorode  SHemaxa- 
kala Turkmenskoy SSR // TXAEE, t.  1.  — M.:  «Nauka»,  1952,  s.  173-192.
2.43.  Vakturskaya  N.N.  Xronologicheskaya  klassifikatsiya  srednevekovoy 
keramiki Xorezma (IX-XVII vv) // V kn.:  "Keramika Xorezma"  (TXEE,  vip..  IV).
— M.:  «Nauka»,  1959.  s.  315-326.
2.44.  Vishnevskaya O.A.  Arxeologicheskie razvedki na srednevekovix poseleniyax 
Levoberejnogo Xorezma // MXE, vip.  7. — M.:  «Nauka»,  1959,  s.  54-72.
2.45.  Vishnevskaya  O.A.  Raskopki  Djigerbenta  //  AO  1975  g.  —  M.:  «Nauka», 
1976,  s.  544-545.
2.46.  Vishnevskaya  O.A.  Raskopki  karavan-saraev  Ak-Yayla  i  Talayxan-ata  // 
TXAEE, t.  II. — M.:  Izd.AN SSSR,  1958, s.  431-466.
2.47.  Vladimirtsev  B.Ya.  Obm,estvenniy  stroy  mongolov:  Mongol’skiy  kochevoy 
feodalizm.  — L.:  Izd.AN.SSSR,  1934.
2.48.Voprosi antropologiiimaterial’noy kul’turi Kerdera.—T.:«Fan»,1973.— 139  s.
2.49.  Vorob’eva M.G., Lapirov-Skoblo M.S., Nerazik Ye.E. Raskopki Xazaraspa v 
1958-1961  gg. // MXE, vip.6.  — M.:  «Nauka»,  1963,  s.  157  - 204.
2.50.  Vostok—Zapad:  Issledovaniya.  Perevodi.  Publikatsii.  — M.:  «Nauka»,  1988, 
289  s.
2.51.  Vostochniy  Turkestan v drevnosti i rannem  srednevekov’e.  — M.:  «Nauka», 
1988. — 456  s.
2.52.  Vsemirnaya istoriya.  T.III. — M.:  Gospolitizdat,  1957. — 896  s.
2.53.  Gafurov B.G.  Izbrannie trudi.  — M.:  «Nauka»,  1985. — 543  s.
2.54.  Gafurov  B.G.  Tadjiki:  Drevneyshaya,  drevnyaya  i  srednevekovaya  istoriya. 
Kn.1.  — Dushanbe,  «Irfon»,  1989. —384  s.
121


2.55.  Geyupov  R.B.  G o ro d ^ e  SHabran.  Goroda  i  karavansarai  na  trassax 
Velikogo  SHelkovogo  puti  //  Tezisi  dokladov  Mejdunarodnogo  seminara 
YuNESKO.  — Urgench,  1991,  s.  33-35.
2.56.Gorod Bolgar:Ocherki remeslennoy deyatel’nosti.—M.«Nauka»1988.—280s
2.57.  Goroda  i  karavansarai  na  trassax  Velikogo  SHelkovogo  puti  //  Tezisi 
dokladov Mejdunarodnogo seminara YuNESKO.  — Urgench,  1991. — 98  s.
2.58.  Grajdankina  N.S,  Rtveladze  E.V.  Vliyanie  Xorezma  na  keramicheskoe 
proizvodstvo goroda Madjara // SA,  1971, №  1,  s.  127-139.
2.59.  Grekov I.B.  Vostochnaya Yevropa i upadok Zolotoy Ordi.  — M.:  «Nauka», 
1975. — 519  s.
2.60.  Grekov  I.B,  SHaxmagonov F.F.  Mir  istorii:  Russkie  zemli  v XV  v.  2-e  izd.
— M.:  «Molodaya gvardiya»,  1988.  — 334  s.
2.61.  Grekov  B.D.,Yakubovskiy  A.Yu.  Oltin  O’rda  va  uning  qulashi.  —  T.: 
«O’quvpeddavnashr»,  1956. — 309 b.
2.62.  Gudkova A.V.  Tok-kala.  — T.:  «Fan»,  1964. —  152  s.  ,  17 tablits.
2.63.  Gulyamov  Ya.G.  Istoriya  orosheniya  Xorezma  s  drevneyshix  vremen  do 
nashix dney. — T.:  Izd. AN SSSR,  1957. — 315  s.
2.64.  Guseva  T.V.  Remeslennie  masterskie  v  vostochnom  prigorode  Novogo 
Saraya // SA,  1974, № 3,  s.  125-141.
2.65.  Davidovich  Ye.A.  Steklo  iz Nisi //  Trudi  YuTAKE,  t.  1.  — Ashxabad:  Izd. 
Turkm.  fil.  AN SSSR,  1949,  s.  373-400.
2.66. Darkevich V.P. Argonavti srednevekov’ya.  — M.:  «Nauka»,  1976.  — 200  s.
2.67.  Darkevich  V.P.  Xudojestvenniy  metall  Vostoka  VIII-XIII  vv.  — 
M.: 
«Nauka»,  1976. —  197  s.
2.68. Drevnosti Yujnogo Xorezma. // TXAEE, t.  XVI.  — M.:  «Nauka»,  1991, -287 
s.
2.69.  Drevnyaya  i  srednevekovaya  kul’tura  yugo-vostochnogo  Ustyurta.  —  T.: 
«Fan»,  1978. — 324  s.
2.70. Dubov I.V.  Velikiy Vol’jskiy put’.  —  L.:  Izd. LGU,  1989. — 256  s.
122


2.71.  D ’yachkov-Tarasov  A.N.  Neizvestniy  drevniy  torgoviy  put’  iz  Xorezma  v 
Vizantiyu cherez Kavkaz // Noviy Vostok, kn.  28.  — M.:  «Nauka»,  1930.
2.72.  Durdiev  D.  Trans  Karakumskiy  torgoviy  put’  iz  Xorezma  v  Yujniy 
Turkmenistan  //  V  kn.:  Novie  issledovaniya  po  arxeologii  Turkmenistana.  — 
Ashxabad:  «Ilim»,  1980,  s.  97-109.
2.73.Zaxoder B.N. Kaspiyskiy svod svedeniy o Vostochnoy Yevrope.t.1.—M.1948
2.74.  Ibrohimov N.  Ibn  Battuta  va  uning  O’rta  Osiyoga  sayohati.  —  T.:  «SHarq 
bayozi».  1993. —  103 b.
2.75.  Istoriya Karakalpakskoy ASSR.  T.  I. —  T.:  «Fan»,  1974. — 330  s.
2.76.  Ierusalimskaya A.A.  Velikiy shelkoviy put’  i Severniy Kavkaz.  — L.:  1972.
2.77.  Ierusalimskaya  A.A.  O  severo-kavkazskom  "SHelkovom  puti"  v  rannem 
srednevekov’e —// SA,  1967, № 2,  s.  56-78.
2.78.  Istoriya narodov Uzbekistana.  T. I. — T.:  Izd. AN UzSSR,  1950. — 472  s.
2.79.  Istoriya  srednix  vekov.  Pod  red.  3.V.Udaltsova.  —  M.:  «Visshaya  shkola», 
1990— 1991.  (t.  1. — 494; t. 2. — 349 s.).
2.80.  Itina M.A.  Istoriya stepnix plemen Yujnogo Priaral’ya (II —nachalo I tis.  do 
n.e.) //  TXAEE, t.  10. — M.:  «Nauka»,  1977. — 240  s.
2.81.  Itina  M.A.  Problemi  arxeologii  Xorezma  (k  40-letiyu  Xorezmskoy 
ekspiditsii) — //SA,  1977, № 4,  s.  41-52
2.82.  Kavkaz  i  Srednyaya  Aziya  v  drevnosti  i  srednevekov’e.  —  M.:  «Nauka», 
1981. —  181  s.
2.83.  Karpov  S.P.  Ital’yanskie  morskie respubliki  i yujnoe Prichernomor’e v XIII- 
XV vv.: problemi torgovli. — M.:  Izd. MGU,  1990. — 336  s.
2.84.  Kdirniyazov  M.-SH.,  Bauatdinov  R.  Novie  arxeologicheskie  dannie  o 
srednevekovom Mizdaxkane // ONU, 2001, № 3,  s.  52-56.
2.85.  Kdirniyazov M.-SH.  Masterskie — vinodel’ni zolotoordinskogo Mizdaxkana 
//  «Vestnik» KKO AN Ruz., Nukus,  1999, № 4,  s.  101.
2.86.  Kdirniyazov M.-SH.  Ob Agrarnom xaraktere proizvodstvennoy deyatel’nosti 
naseleniya Mizdaxkana // ONU,  1999, №  5-6,  s.  83.
123


2.87.  Kdirniyazov  M.-SH.  O  roli  Xorezma  v  yevraziyskoy  torgovle  XIII—XV 
vekov //  ONU, 2000, №  1, s.  35-41.
2.88.  Kdirniyazov M.-SH.  Material’naya kul’tura  gorodov Xorezma v XIII—XIV 
vekax.  — Nukus, «Karakalpakstan»,  1989. —  176  s.
2.89.  Kdirniyazov  M.-SH.  Kul’turnie  svyazi  srednevekovix  gorodov  Xorezma  // 
Arxeologiya Priaral’ya, vip.  1  — T.:  «Fan»,  1982,  s.  92-101.
2.90. Kovalevskiy A.P.  Kniga Axmeda ibn-Fadlana o yego puteshestvii na Volgu v 
921-922  gg. — Xar’kov,  1956.
2.91.  Kolyakov  S.M.  Masterskaya po  obrabotke  roga  i  kosti  v kreposti  Kaparas  // 
V kn.: Etnografiya i arxeologiya Sredney Azii — M.:  «Nauka»,  1979,  s.  48-53.
2.92. Kochevniki na granitsax Xorezma//TXAEE,t.XI.— M.«Nauka»,1979.  190  s.
2.93.  Kochnev  B.D.  Sredneaziatskie  kuficheskie  fel’si  s  izobrajeniem  konya  //V 
kn: Numizmatika TSentral’noy Azii.  Vip.  IV.—T.:«Ofset-Print»1999. — C.  42-57.
2.94.  Kochnev  B.D.  Zametki  po  Srednevekovoy  numizmatike  Sredney  Azii.  4.10 
(Karaxanidi)  //  V  kn.:  Istoriya  material’noy  kul’turi  Uzbekistana.  Vip.  24.  —  T.: 
«Fan»,  1990,  s.  207-214.
2.95.  Koshkarli K.O.  Goroda Azerbaydjana na trassax Velikogo  SHelkovogo puti. 
Goroda  i  karavansarai  na  trassax  Velikogo  SHelkovogo  puti  //Tezisi  dokladov 
Mejdunarodnogo seminara YuNESKO.  - Urgench,  1991,  s.  37-38.
2.96. Kul’tura i iskusstvo drevnego Xorezma.  — M.:  «Nauka»,  1981. — 272  s.
2.97. Kizlasov I.L. Askizskaya kul’tura (srednevekovie xakasi X-XIV vv.) // V kn.: 
Stepi Yevrazii v epoxu srednevekov’ya.  - M.:  «Nauka»,  1985.
2.98.  Levina  L.M.  Keramika  nijney  i  Sredney  Sirdar’i  v  I  tisyacheletii  n.e.  // 
TXAEE, t.  VII. — M.:  «Nauka»,  1971. — S.  64-67.
2.99. Litvinskiy B.A. Drevnie kochevniki "krishi mira". — M«Nauka»,1972.267  s.
2.100.  Litvinskiy B.A Drevniy  sredneaziatskiy gorod (mestnie traditsii i inozemnie 
modeli)  //  V  kn.:  Drevniy  Vostok.  Goroda  i  torgovlya  (III—I  tisyacheletiya  do  n 
e.). — Yerevan:  izd. AN Arm.  SSR,  1973, s.  99-125.
2.101.  Loxovits  V.A.  Karavan-sarai  Verxnego  Xorezma  //  V  kn.:  Etnografiya  i 
arxeologiya Sredney Azii. — M.:  «Nauka»,  1979,  s.  112-118.
124


2.102.  Loxovits  V.A.  Raskopki  karavan-saraya  Ak-Rabat  //  AO  1973  g.  —  M.: 
«Nauka»,  1974,  s.  506.
2.103.  Lubo-Lesnichenko  Ye.I.  Privoznie  zerkala  Minusinskoy  kotlovini.  —  M.: 
«Nauka»,  1975. —  165  s.  sil.
2.104.  Lunina  S.B.  O  kul’turnix  svyazyax  srednevekovogo  Merva.  Srednyaya 
Aziya  v  drevnosti  i  srednevekov’e  (istoriya  i  kul’tura).  — M.:  «Nauka»,  1977.  s. 
126-132.
2.105. Magomedov M.G.  Drevnie politicheskie tsentri Xazarii // SA,  1975, №  3,  s. 
63-74.
2.106.  Madjidov N.A.  Yujniy Ural XII—XIV vv.  // V kn.:  Stepi  Yevrazii v epoxu 
srednevekov’ya.  - M.:  «Nauka»,  1985.
2.107.  Mambetullaev  M.M.  Vizantiyskaya  indikatsiya  iz  Kuyuk-kala  (Severniy 
Xorezm).//V kn.:  Numizmatika  TSentral’noy Azii.  Vip.  IV.  —  T.:  «Ofset-Print», 
1999,  s.  29-31.
2.108.  Mambetullaev  M.M.  O  torgovix  svyazyax  Xorezma  v  drevnosti  i 
srednevekov’ya.  Goroda  i  karavansarai  na  trassax  Velikogo  SHelkovogo  puti 
//Tezisi dokladov Mejdunarodnogo seminara YuNESKO.  - Urgench,  1991s.  44-49.
2.109.  Mambetullaev M., Kdirniyazov M.-SH.  Gorodirn,e Voengan //  Arxeologiya 
Priaral’ya.  Vip.I. —  T.:  «Fan»,  1982,  s.  86-93.
2.110.  Mambetullaev  M.M.,  Yagodin  V.N.  K  otsenke  xronologii  i  istoricheskoy 
dinamiki kul’turnogo sloya drevney Xivi. // ONU,  1986, №  8, s. 43-51.
2.111.  Mambetullaev  M.M.,Yusupov  N.  Arxeologicheskie  raboti  v  Xorezmskoy 
oblasti v 1973  godu // AO-1973.  — M.:  «Nauka»,  1974,  s. 483.
2.112.  Manilov Yu.P.Bronzovaya nakladka  so  stsenoy oxoti  iz Xorezma.  // V  sb.: 
Etnografiya i arxeologiya Sredney Azii. — M.:  1979,  s.  86-88.
2.113. Manilov Yu.P.Gorodirn,e Kyat.  // ONU,  1973, № 7-8. — S.  110-114.
2.114.  Manilov Yu.P.,Kdirniyazov M.-SH.  Gorodirn,e Djanpik-kala //  Arxeologiya 
Priaral’ya.  Vip.II. —  T.:  «Fan»,  1984.  s.  67-80.
2.115.  Manilov Yu.P.  Mramornie arxitekturnie detali iz  Sultanuizdaga // SA,  1975, 
№  3.  s.  210-213.
125


2.116.  Manilov  Yu.P.  Nekotorie  voprosi  istoricheskoy  topografii  Severo- 
Zapadnogo  Xorezma  i  torgovix  otnosheniy  s  yugo  i  vostochnoy  Yevropoy  i 
Kochevnikami  //  V kn.:  Drevnyaya i  srednevekovaya kul’tura yugo-Vostochnogo 
Ustyurta.  —  T.:  «Fan»,  1978,  s.  273-285.
2.117.  Manilov  Yu.P.  O  puti  Ibn  Fadlana  iz  Xorezma  cherez  plato  Ustyurt //  SA,
1979, № 2,  s.  92-100.
2.118.  Manilov  Yu.P.  Pervie  itogi  izucheniya  karavan-saraev  na  torgovix  putyax 
mejdu  Buxaroy  i  Xorezmom.  Goroda  i  karavan-sarai  na  trassax  Velikogo 
SHelkovogo  puti.  Tezisi  dokladov  Mejdunarodnogo  seminara  YuNESKO  - 
Urgench,  1991,  s.  53-56.
2.119.  Manilov  Yu.P.,  Yusupov  N.Yu.  Arxeologicheskie  issledovaniya  karavan- 
saraev  TSentral’nogo  Ustyurta  //  V  kn.:  Arxeologiya  Priaral’ya.  Vip.1.  —  T.: 
«Fan»,  1982,  s.  93-122.
2.120. Markov G.E. Kochevniki Azii. — M.:  Izd. MGU,  1976.  — 317  s.
2.121.  Masson  M.E.  Gorodirn,a  Nisa  v  selenii  Bagir  i  ix  izuchenie  //  Trudi 
YuTAKE, t.  1. — Ashxabad,  1949,  s.  16-116.
2.122.  Masson M.E.  Zolotoy medal’on vizantiyskogo oblika iz Axangarana (ern,e k 
voprosu o vzaimootnosheniyax Vizantii i Sredney Azii)ONU,  1972, № 7,  s.  29-38.
2.123.  Masson M.E.  K voprosu  o  vzaimootnosheniyax  Vizantii  i  Sredney Azii  po 
dannim  numizmatiki  //  Trudi  SAGU.  Novaya  seriya.  Vip.  XXIII.  Gumanitarnie 
nauki, kn.  4. —  T.,  1951,  s.  98-108.
2.124.  Masson  M.E.  Srednevekovie  torgovie  puti  iz  Merva  v  Xorezm  i 
Maverannaxr // TYuTAKE,  t.  13. — Ashxabad,  1966.
2.125. Materiali po istorii turkmen i Turkmenii.  T.  I.  — M.-L.,  1938.
2.126.  Mixal’chenko  S.E.  Sistematizatsiya  massovoy  nepolivnoy  keramiki 
zolotoordinskix gorodov Povolj’ya // SA,  1973, № 3,  s.  118-131.
2.127. Mojeyko I.  V  1185  god:  Vostok-Zapad.  — M.:  «Nauka»,  1989. — 527  s.  sl.
2.128.  Muxamadiev  A.G.,  Fedorov-Davidov  G.A.  Raskopki  bogatoy  usad’bi  na 
Novom  Sarae //  SA,  1970, № 3,  s.  149-161.
126


2.129.  Na  sredneaziatskix  trassax  Velikogo  SHelkovogo  puti.  Ocherki  istorii  i 
kul’turi. — T.:  «Fan»,  1990. —  196  s.
2.130.  Nerazik  Ye.E.  K probleme  razvitiya  gorodov Xorezma //  V  kn.:  Kul’tura  i 
iskusstvo drevnego Xorezma. — M.:  «Nauka»,  1981,  s. 219-227.
2.131. Nerazik Ye.E. Raskopki Yakka-Parsana  MXE, vip.  7. — M.:  1963,  s.  3-40.
2.132.  Nerazik  Ye.E.  Sel’skoe jilirn,e  v  Xorezme  (I—XIV  vv.).  Iz  istorii jilirn,a  i 
sem’i. Arxeologo-etnograficheskie ocherki TXAEE,t.9.— M.«Nauka»,1976.  256  s.
2.133.  Novie  issledovaniya  po  arxeologii  Turkmenistana.  —  Ashxabad,  «Ilim»,
1980. —  154  s.
2.134.  Ocherki istorii Karakalpakskoy ASSR.  T.  1. —  T.«Nauka»,  1964.— 432  s.
2.135.  Pigulevskaya  N.  Vizantiya  na  putyax  v  Indiyu.  —  M.-L.:  Izd.  AN.SSSR, 
1951. — 411  s.
2.136. Pilyavskiy V. Urgench i Mizdaxkan.  — M.:  «Nauka»,  1948. — 50  s.
2.137.  Pugachenkova  G.A.  Arxitektura  Sredney  Azii  i  Irana  v  svyazyax  i 
vzaimodeystviyax // ONU,  1972, №  10, s.  33-36.
2.138.  Pugachenkova  G.A.  K  datirovke  i  interpretatsii  trex  predmetov 
"vostochnogo  serebra".  //Srednyaya  Aziya  i  yee  sosedi  v  drevnosti  i 
srednevekov’e. — M.:  «Nauka»,  1981.  s.  53-63.
2.139.  Pugachenkova  G.A.  Materiali  k  istorii  xorezmskogo  zodchestva  //  MXE, 
vip.  7.  — M.:  «Nauka»,  1963,  s.  18-137.
2.140.  Pugachenkova G.A.  Ornamentirovanniy  sosud iz Kunya-Urgencha  // Trudi 
TashGU, vip.17.  — T.:  «Fan»,  1960,  s.  197-200.
2.141.  Pugachenkova  G.A.  Puti  razvitiya  arxitekturi  Yujnogo  Turkmenistana  pori 
rabovladeniya i feodalizma (Trudi YuTAKE, t.  6) — M.:  «Nauka»,  1958.  — 492  s.
2.142.  Rappoport  Yu.A.  Raskopki  g o ro d ^ a   SHax-senem  v  1952  g  //  TXAEE,  t.
1,  1952,  s.  397-420.
2.143.  Rtveladze  E.V.  Velikiy  Щe1koviy  put’.  Entsiklopedicheskiy  spravochnik: 
Drevnost’  i  rannee  srednevekov’e.  —  T.:  «Uzbekiston  Milliy  Entsiklopediyasi», 
1999. — 280  s.
127


2.144.  Rtveladze  E.V.  Vizantiyskie  moneti  i  indikatsii  iz  Sredney  Azii  //  V  kn.: 
Numizmatika TSentral’noy Azii.  Vip IV. —  T.:  «Ofset-Print»,  1999.  — S.  22-28.
2.145.  Rtveladze  E.V.,  Grajdankina  N.S.,  Volkova  I.G.  Vliyanie  Xorezma  na 
keramicheskoe proizvodstvo zolotoordinskogo goroda Madjara //  SA,  1971, №  1, 
s.  127-139.
2.146. Rtveladze E.V.  Sferokonicheskie sosudi iz Madjar.SA,1974,№4,s.  280-284.
2.147. Rtveladze E.V. Mavzolei Madjara // SA,  1973, №  1,  s.  271-277.
2.148.  Saypanov  B.S.  Iz  istorii  Xorezma  kontsa  XII  veka  // 
Arxeologiya 
Priaral’ya, vip.II.  —  T.:  «Fan»,  1984.  s.  102-112.
2.149.  Saypanov B.S.  Klad  serebyannix  monet  XIV  v.  iz  karavan-saraya  Ayata // 
Arxeologiya Priaral’ya, vip.  IV. —  T.:  «Fan»,  1990,  s.  159-166.
2.150.  Smirnov A.P.  Voljskie bulgari.  Vip.1.—M.Izd.Gos.ist.muzeya,1951.  276  s.
2.151.  Suxareva  O.A.  Kvartal’naya  obщina  pozdnefeodal’nogo  goroda  Buxari.  V 
svyazi s istoriey kvartalov. — M.:  «Nauka»,  1976. — 365  s.
2.152.  Tolstov  S.P.  Genezis  feodalizma v kochevix  skotovodcheskix obщestvax // 
Izvestiya GAIMK, vip.103. — M.:  1934,  s.  165-190.
2.153.  Tolstov  S.P.  Goroda  guzov  (Istoriko-etnograficheskie  etyudi)  //  SE,  1947, 
№ 3,  s.  55-102.
2.154.  Tolstov S.P. Drevniy Xorezm. — M.:  Izdanie MGU,  1948. — 352  s.
2.155.  Tolstov  S.P.,  Jdanko  T.A.,  Itina  M.A.  Raboti  Xorezmskoy  arxeologo- 
etnograficheskoy  ekspeditsii  1958-1961  gg // MXE.  Vip.6.  — M.:  Izd.  AN  SSSR,
1963,  s.  3-90.
2.156.  Tolstov  S.P.  Itogi  dvadtsati  let  raboti  Xorezmskoy  arxeologo- 
etnograficheskoy ekspeditsii (1937-1956) //  SE,  1957, № 4,  s.  31-59.
2.157.  Tolstov  S.P.,  Kes’  A.S.,  Jdanko  T.A.  Istoriya  srednevekovogo 
Sarikamishskogo  ozera.  // V kn.:  Voprosi  geomorfologii  i paleogeografii  Azii.  — 
M.:  Izd. AN SSSR,  1955,  s.  37-75.
2.158.  Tolstov  S.P.  Po  drevnim  del’tam  Oksa  i  Yaksarta.  —  M.:  IVL  «Nauka», 
1962. —  324  s.
128


2.159.  Tolstov  S.P.  Priaral’skie  skifi  i  Xorezm.  //V  kn.:  XXV  Mejdunarodniy 
kongress Vostokovedev. — M. —  L.:  IVL «Nauka»,  1963,  35  s.
2.160.  Tolstov  S.P.  Po  sledam  drevnexorezmiyskoy  tsivilizatsii.  —  M.:  Izd.  AN 
SSSR,  1948. — 324  s.
2.161.  Tolstov  S.P.  Raboti  Xorezmskoy  arxeologo-etnograficheskoy  ekspeditsii 
AN SSSR v 1949-1953  gg.  // TXE, t.  1. — M.:  Izd. AN SSSR,  1958, s.  7-258.
2.162.  Tolstov  S.P.  Raboti  Xorezmskoy  arxeologo-etnograficheskoy  ekspeditsii 
AN SSSR v 1954  g.  // SV,  1955, № 6, s.  89-110.
2.163.  Tolstov  S.P.  Raboti  Xorezmskoy  arxeologo-etnograficheskoy  ekspeditsii  v 
1954-1956  gg // MXE, vip.  1. — M.:  Izd. AN SSSR,  1959,  s.  3.38.
2.164.  Tolstov  S.P.  Xorezmskaya  arxeologo-etnograficheskaya  ekspeditsiya  AN 
SSSR  1945-1948  gg // TXAEE, t.  I. — M.:  Izd. AN SSSR,  1952.  s.  7-46.
2.165.  Tolstov  S.P.  Xorezmskaya  arxeologo-etnograficheskaya  ekspeditsiya  AN 
SSSR v,  1949  g.  IAN SSSR // SIF.  t.  VII.  — M.:  1950, № 6,  s.  514-329.
2.166.  Tolstov  S.P.  Xorezmskaya  arxeologo-etnograficheskaya  ekspeditsiya  AN 
SSSR  1950  g. //  SA,  1953, №  18, s.  301-325.
2.167.  Tolstov S.P.  Xorezmskaya arxeologo-etnograficheskaya ekspeditsiya.  1955­
1956  gg.  //  SA,  1958, №  1,  s.  106-133.
2.168.Tolstov S.P.Qadimgi Xorazm  madaniyatini izlab.—T,«Fan»,1964.— 440 b.
2.169.  Trudnovskaya  S.A.  Steklo  s  g o ro d ^ a   SHaxsenem.  //  TXAEE,  t.  II.  — M.: 
Izd. AN SSSR,  1958.  s. 421-430.
2.170.  Trudnovskaya  S.A.  Ob  odnoy  redkoy  serii  indiyskix  bus  v  yugo- 
vostochnom  Priaral’e  //  V  kn.:  Etnografiya  i  arxeologiya  Sredney  Azii.  —  M.: 
«Nauka»,  1979,  s.  83-89.
2.171.  Turabekov M.  Raskopki  zolotoordinskogo  kvartala  g o ro d ^ a  Mizdaxkan  v 
1986  g. // Tezisi dokladov i soobsheniy.  — Nukus,  1987,  s.  106-107.
2.172.  Fedorov-Davidov  G.A.  Zolotoordinskie  goroda  Vostochnoy  Yevropi  i 
Xorezma na trassax  "SHelkovogo puti".  Goroda i karavansarai na trassax Velikogo 
SHelkovogo  puti.  Tezisi  dokladov  Mejdunarodnogo  seminara  YuNESKO  - 
Urgench,  1991,  s.  24-26.
129


2.173.  Fedorov  — 
Davidov  G.A.  Moneti  s  g o ro d ^ a   SHaxerlik  //  V  kn.: 
Etnografiya i arxeologiya Sredney Azii. —  M.:  «Nauka»,  1979,  s.  122-126.
2.174.  Fedorov —  Davidov G.A.  Monetnaya  sistema  Xorezma XIV  veka  //  SA, 
1957, № 2,  s.  239-246.
2.175.  Fedorov-Davidov  G.A.  Raskopki  Novogo  Saraya  v  1959-1962  gg.  //  SA,
1964, №  1,  s.  248-271.
2.176.  Xorazm  tarixi.  I-jild.  Prof.  M.Matniyozov  tahriri  ostida.  —  Urganch: 
«Xorazm»,  1996. — 364 b.
2.177.  Xodjaniyazov G.,  Xakimniyazov J.  Gorodirn,e Devkesken-Vazir.  Istochniki, 
topografiya, xronologiya.  —  Nukus, «Bilim»,  1997. — 76  s.
2.178.  Xodjaniyazov  G,  Kdirniyazov  M.-SH.,  Dospanov  O.  Raskopki  jilogo 
kvartala  XII—XIV  vv.  v zapadnoy  chasti  Djanpik-kala  //  Arxeologiya  Priaral’ya, 
vip.  4. —  T.:  «Fan»,  1990,  132-146  s.
2.179.  SHershova  T.A.  Yegipet  i  Kushanskoe  tsarstvo:  torgovie  i  kul’turnie 
kontakti. — M.:  «Nauka»,  1991. —  192  s.
2.180. Etnografiya i arxeologiya Sredney Azii. — M.:  «Nauka»,  1979. —  179  s.
2.181.  Yusupov  X.Yu.  Rezul’tati  arxeologicheskix  rabot  v  Severo-Zapadnoy 
Turkmenii vesnoy  1971  g. // KD, vip.5.  — Ashxabad:  «Ilim»,  1977.— S.  111-135.
2.182.  Yusupov  X.,  Ashirov  A.  Karavannie  puti  v  Karakumax.  Goroda  i 
karavansarai 
na 
trassax 
Velikogo 
SHelkovogo 
puti. 
Tezisi 
dokladov 
Mejdunarodnogo seminara YuNESKO - Urgench,  1991,  s.  48-49.
2.183.  Yagodin  V.N.  G o ro d ^e  Xayvan-kala — rannesrednevekoviy Kerder.  // V 
sb.: Arxeologicheskie issledovaniya v Karakalpakii.—T.:«Fan»,1981.— S.  78-102.
2.184.  Yagodin  V.N.  K  voprosu  o  svyazyax  Xorezma  s  Povolj’em  i  Priural’em  v 
pervoy polovine I tis.  do n.e. // AEB, t.  IV.  — Ufa,  1971.
2.185.  Yagodin  V.N.  Indiya  i  Xorezm  v  drevnosti.  K  voprosu  istoriko  — 
kul’turnix svyazey //  «Vestnik»  KKO  AN RUz.,  1997, №  1-2,  s.  118-123; № 3,  s. 
106-112.
130


2.186.  Yagodin  V.N.  Nekotorie  voprosi  istoricheskoy  geografii  Priaral’skoy  del’ti 
Amudar’i v VII—XIV v.  //  V kn.:  Arxeologiya Priaral’ya.  Vip.  III.  —  T.:  «Fan», 
1986,  s.  73-109.
2.187.  Yakubovskiy A.Yu.  Feodal’noe  obщestvo  Sredney  Azii  i  yego  torgovlya  s 
Vostochnoy Yevropoy v X-XV vv.  // Materiali po  istorii Uzbekskoy,  Tadjikskoy  i 
Turkmenskoy SSR.  CH.  I. —  L.:  1932,  s.  1-60.
2.188.  O’zbekiston xalqlari tarixi. I-jild.  —  T.:  «Fan»,  1992. —  183 b.
2.189.  Qilichev T.  Ko’hna qal’alar diyori. — T.:  «O’qituvchi»,  1993. — 78 b.
2.190.  G’ulomov Ya.G’.  Xorazmning sug’orilish tarixi.  — T.,  1959. — 324 b.
M A Q O LA LA R .
1.  “Xorazmshohlar  -Anushtegeniylar  davlati  harbiy  boshqaruv  tizimi”— 
Urganch “Ilm sarchashmasi”.  2014—9.  32-34-betlar
2.  “Xorazmshohlar  -Anushtegeniylar  davlati  ma’muriy-boshqaruv  tizimi”— 
Urganch “Ilm  sarchashmasi”.2015—3.  29-31-betlar
131

Download 1,54 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   105   106   107   108   109   110   111   112   113




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish