Hoshimov husanboy


“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI



Download 0,54 Mb.
Pdf ko'rish
bet12/17
Sana13.07.2021
Hajmi0,54 Mb.
#118033
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17
Bog'liq
Plastinka test

“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI.  

HOSHIMOV HUSANBOY 

 

 



 

35.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar  NiCl

2

 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 



plastikaning og’irligi 4,674 va 0,114 gramga ortdi . A 

metal  III  valentli  va  B  esa  II  valentli.  Metallarning 

ekvivalent  massa  nisbatlari  1:  3,11  bo’lsa,  metallarni 

aniqlang. 

A) Cr : Ca  B) Al : Zn    C) Al : Fe   D) Mn : Ba 

 

36.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar  Fe(NO



3

)

3



 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 

plastinkaning  og’irligi  6,1  va  0,8  gramga  kamaydi.  A 

metal  I-  valentli  va  B  metall  esa  II-  valentli. 

Metallarning ekvivalent massasi nisbati 1,95 : 1 bo’lsa, 

metallarni aniqlang. 

A) Li ; Mg      

 

B) K ; Ca  



 

 

C) Cu (I) ;  Ca  



 

D) Rb ; Sr 

 

37.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar  Al



2

(SO


4

)

3



 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 

plastinkaning  og’irligi  4,59  gramga  va  3,57  gramga 

kamaydi. A metal I- valentli va B metall esa II- valentli. 

Metallarning  ekvivalent  massasi  nisbatlari  1,248  :  1 

bo’lsa, metallarni aniqlang. 

A) Rb ; Sr      

 

B) Cs ; Ba  



 

 

C) Cu (I) ;  Cu (II) 



 

D) Rb ; Ba 

 

38.  750  ml  0,33M  kadmiy  (II)  nitrat  eritmasiga  temir 



plastinkasi  tushirilganda plastinka massasi  2,8 gramga 

o`zgargan  bo`lsa,  olingan  eritmadagi  kadmiy  ionlarini 

to`la cho`ktrish uchun Avogadro sonidan 12 marta ko`p 

elektron tutgan potash va soda aralashmasi sarf bo`ldi. 

Olingan karbonatlar aralashmasini massasini toping. 

A)18,3        B)6,1 

    C) 24,4 

D)12,2 


 

39. 


2000  ml  0,4M  mis  (II)  xlorid  eritmasiga  temir 

plastinka  tushirilganda  plastinka  massasi  0,4  gramga 

o`zgargan.  Olingan  eritmaga  64.9  g  natriy  va  kaliy 

sulfidlari  aralashmasidan  qo`shilganda  qolgan  mis 

ionlari to`la cho`ksa, Olingan sulfidlar aralashmasidagi 

neytronlar  soni  Avogadro  sonidan  necha  marta  ko`p 

bo’lganligini toping.   

A)7,2        B)43,2 

C)33,2  

D)28,8  


 

40.    870  ml  kumush  nitratning  konsentratsiyasi  0,67 

mol/l  suvli  eritmasiga  56,3  g  natriy  bromid  va  kaliy 

bromid  aralashmasi  qo`shildi.  Cho`kma  filtrlandi, 

eritmaga  esa  temir  plastinka  tushirildi.  Reaksiya 

tugagandan  to`ng  plastinka  massasi  6,4  gramga 

o`zgardi. Boshlang`ich aralashmadagi bromidlar massa 

ulushlarini hisoblang? 

A) NaBr – 45.5% va KBr – 54.5%   

B) NaBr – 36,6% va KBr – 63,4% 

C) NaBr – 63.4% va KBr – 36.6%   

D) NaBr – 54.5% va KBr – 45.5% 

41. 

760  ml  kumush  nitratning  konsentratsiyasi  0,5 



mol/l  suvli  eritmasiga  35,9  g  rubidiy  bromid  va  kaliy 

bromid  aralashmasi  qo`shildi.  Cho`kma  filtrlandi, 

eritmaga  esa  mis  plastinka  tushirildi.  Reaksiya 

tugagandan  to`ng  plastinka  massasi  6,08  gramga 

o`zgardi. Boshlang`ich aralashmadagi bromidlar massa 

ulushlarini aniqlang? 

A) RbBr – 66.3% va KBr – 33.7%   

B) RbBr – 67.4% va KBr – 32.6% 

C) RbBr – 32.6% va KBr – 67,4%   

D) RbBr – 33,7% va KBr – 66,3% 

 

42. Kumush nitrat eritmasiga mis plastinka botirilganda 



plastinkaning massasi 45,6 gr ga ortdi. Plastinka olinib  

400 gr 31,5% li nitrat kislota eritmasiga botirildi. Bunda 

HNO

3

  to’liq  sarflanib,  erimay  qolgan  plastinkaning 



massasi  dastlabki  mis  plastinka  massasining  20%  ini 

tashkil etsa, dastlabki mis plastinkaning massasini (gr) 

aniqlang.  

A)70  B)60   C)40   D)50 

 

43. 


Kumush 

nitrat 


eritmasiga 

𝑍𝑛  plastinkasi 

tushirilganda  plastinkaning  massasi  30,2  g  ga  ortdi. 

Plastinka  olinib  320  g  63%  li  nitrat  kislota  eritmasiga 

botirildi.  Nitrat  kislota  to`la  sarflanib  erimay  qolgan 

plastinka massasi dastlabki 

𝑍𝑛 plastinka massasini 20% 

ni  tashkil  etsa,  dastlabki 

𝑍𝑛  plastinka  massasini  (g) 

aniqlang.    

A)70    B) 65   C) 60   D) 55 

 

44.  Temir  va  ruxdan  yasalgan  plastinkalar  birgalikda 



250  gr  keladi.  Rux  plastinka  20%  li,  temir  plastinka 

30% li mis sulfat eritmasi bilan ta’sirlashgandan so’ng 

ularning birining massasi 1,5% ga kamaydi, ikkinchisi 

esa 12% ga ortdi. Shundan so’ng plastinkalar birgalikda 

253  gr  keldi.  Keying  plastinka  tarkibida  necha  gr  Cu 

bor. 


A) 53  B) 76     C) 25     D) 48 

 

45. Temir va rux dan yasalgan plastinkalar birgalik 250 



g keladi.  Rux plastinka  20% li, temir plastinka 30% li 

mis  sulfat  eritmalari  bilan  tasirlashgandan  so’ng 

ularning birining massasi 1,5% ga kamaydi, ikkinchisi 

esa  12%  ortdi.  Shundan  so’ng  plastinkalar  birgalikda 

253  g  keldi.    Dastlabki  rux  plastinka  massasini 

hisoblang. 

A) 200  B) 50  C) 197  D) 56 

 

46. Temir va rux dan yasalgan plastinkalar birgalik 250 



g keladi.  Rux plastinka  20% li, temir plastinka 30% li 

mis  sulfat  eritmalari  bilan  tasirlashgandan  so’ng 

ularning birining massasi 1,5% ga kamaydi, ikkinchisi 

esa  12%  ortdi.  Shundan  so’ng  plastinkalar  birgalikda 





Download 0,54 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish