Dtm gumon-2017 dtm 2017 ga gumon qilingan testlar

QOSHIMCHA 

 

1.   

 

 

 

  

 

        

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 

sxema bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va 

qisqa ionli tenglamaning barcha koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping. 

2.   

 

 

 

  

 

        

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 

sxema bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va 

qisqa ionli tenglamaning o’ng tominidagi  

koeffitsiyentlari yig’indisini toping. 

3.   

 

 

 

  

 

        

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 

sxema bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va 

qisqa ionli tenglamaning chap tominidagi  

koeffitsiyentlari yig’indisini toping. 

---

DTM GUMON-2017 

4.   

 

 

 

  

 

     

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning barcha koeffitsiyentlari yig’indisini 

toping. 

5.   

 

 

 

  

 

     

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning o’ng tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping. 

6.   

 

 

 

  

 

     

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning chap tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping. 

7.   

 

 

 

         

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning barcha koeffitsiyentlari yig’indisini 

toping. 

8.   

 

 

 

         

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning o’ng tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping. 

9.   

 

 

 

         

 

 

   

 

   

 

 

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning chap tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping. 

10.     

 

       

 

 

   

 

      

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning barcha koeffitsiyentlari yig’indisini 

toping.  

11.    

 

       

 

 

   

 

      

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning o’ng tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping.   

12.    

 

       

 

 

   

 

      

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning chap tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping.   

13.    

 

         

 

 

   

 

    

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning barcha koeffitsiyentlari yig’indisini 

toping. 

14.    

 

         

 

 

   

 

    

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning o’ng tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping. 

15.    

 

         

 

 

   

 

    

 

   

 

    

  

 

  

 sxema 

bo‘yicha kechadigan ionli reaksiyani tugallang va qisqa 

ionli tenglamaning chap tominidagi  koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping. 

16.     

 

 

 +  

 

 

 

 

 +  

 

 →   

  

 + CO

2

 + …   qisqa ionli 

tenglamaning barcha koeffitsiyentlari yig’indisini toping.  

A) 23      B) 25      C) 20      D) 43 

17.     

 

 

 +  

 

 

 

 

 +  

 

 →   

  

 + CO

2

 + …   qisqa ionli 

tenglamaning chap tomondagi koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping.  

18.     

 

 

 +  

 

 

 

 

 +  

 

 →   

  

 + CO

2

 + …   qisqa ionli 

tenglamaning o’ng tomondagi koeffitsiyentlari 

yig’indisini toping.  

19.  0,4 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, kadmiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

20.  0,4 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, litiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

21.  0,4 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi litiy massasini hisoblang? 

22.  0,4 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi kadmiy massasini 

hisoblang? 

23.  0,5 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, kadmiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

24.  0,585 g natriy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 0,5 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 4 ml sarflandi. 

Tuz formulasini toping. 

25.  0,585 g natriy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 1 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 2 ml sarflandi. Tuz 

formulasini toping. 

26.  0,6 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, kadmiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

27.  0,6 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, litiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

28.  0,6 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi litiy massasini hisoblang? 

29.  0,6 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi kadmiy massasini 

hisoblang? 

30.  0,7 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, kadmiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

31.  0,7 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, litiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

32.  0,7 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi litiy massasini hisoblang? 

33.  0,7 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi kadmiy massasini 

hisoblang? 

34.  0,745 g kaliy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 0,5 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 4 ml sarflandi. 

Tuz formulasini toping. 

35.  0,745 g kaliy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 1 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 2 ml sarflandi. Tuz 

formulasini toping. 

36.  0,8 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, kadmiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

---

DTM GUMON-2017 

37.  0,8 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, litiy tarkibidagi neytronlar sonini hisoblang. 

38.  0,8 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi litiy massasini hisoblang? 

39.  0,8 mol litiy va kadmiydan iborat aralashma tarkibidagi 

litiyning  mol ulushi kadmiyning massa ulushiga teng 

bo‘lsa, aralashma tarkibidagi kadmiy massasini 

hisoblang? 

40.  0,92 g aralashma tarkibida 0,02 mol A va 0,03 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 1,4 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

41.  0,92 g aralashma tarkibida 0,02 mol A va 0,03 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 2,8 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

42.  0,92 g aralashma tarkibida 0,02 mol A va 0,03 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 0,7 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

43.  0,92 g aralashma tarkibida 0,02 mol A va 0,03 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,04 mol A va 0,01 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 1,24 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 1,4 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

44.  1,03 g natriy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 0,5 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 4 ml sarflandi. 

Tuz formulasini toping. 

A) NaBr       B) NaCl         C) NaI         D) NaF 

45.  1,03 g natriy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 1 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 2 ml sarflandi. Tuz 

formulasini toping. 

46.  1,08 g aralashma tarkibida 0,03 mol A va 0,02 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,04 mol A va 0,01 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 1,24 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 1,4 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

47.  1,08 g aralashma tarkibida 0,03 mol A va 0,02 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,04 mol A va 0,01 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 1,24 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 2,8 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

48.  1,08 g aralashma tarkibida 0,03 mol A va 0,02 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,04 mol A va 0,01 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 1,24 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 0,7 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

49.  1,08 g aralashma tarkibida 0,03 mol A va 0,02 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 1,4 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

50.  1,08 g aralashma tarkibida 0,03 mol A va 0,02 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 2,8 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

51.  1,08 g aralashma tarkibida 0,03 mol A va 0,02 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 0,7 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

52.  1,19 g kaliy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 0,5 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 4 ml sarflandi. 

Tuz formulasini toping. 

53.  1,19 g kaliy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 1 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 2 ml sarflandi. Tuz 

formulasini toping. 

54.  1,2 g organik modda yondirilganda 1,12 litr (n.sh.) 

karbonat angidrid, 0,36 ml suv va 0,448 litr (n.sh.) azot 

hosil bo'ldi. Organik moddani aniqlang. 

55.  1,5 g natriy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 0,5 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 4 ml sarflandi. 

Tuz formulasini toping. 

56.  1,5 g natriy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 1 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 2 ml sarflandi. Tuz 

formulasini toping. 

57.  1,66 g kaliy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 0,5 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 4 ml sarflandi. 

Tuz formulasini toping. 

58.  1,66 g kaliy galogenidni kislotali sharoitda oksidlash 

uchun 1 mol/litr KMnO

4

 eritmasidan 2 ml sarflandi. Tuz 

formulasini toping. 

59.  1,81 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 0,896 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashmaning mol 

nisbatini mos ravishda aniqlang. 

60.  1,81 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 0,896 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

chumoli kislotaning massasini aniqlang. 

61.  1,81 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 0,896 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

shavel kislotaning massasini aniqlang. 

62.  1,81 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 0,896 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

chumoli kislotaning massa ulushini aniqlang. 

63.  1,81 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 0,896 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

shavel kislotaning massa ulushini aniqlang. 

64.  11,2  litr (n.sh.) karbonat angidrid 200 g 28% li o‘yuvchi 

natriy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy molini aniqlang. 

65.  11,2 litr (n.sh.) karbonat angidrid 350 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy massasini (g) aniqlang. 

---

DTM GUMON-2017 

66.  11,26 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 2 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

2

ning massa ulushini (%) 

aniqlang. 

67.  12,04 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

 

ni aniqlang. 

68.  12,04 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, aralashma uchun sarflangan 

xlorid kislota miqdorini aniqlang. 

69.  12,04 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, Me

 

ni aniqlang. 

70.  12,68 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, Me

 

ni aniqlang. 

71.  12,68 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО:МnО

2

) molyar 

nisbatda bo‘lsa, MeO

 

ni aniqlang. 

72.  12,68 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО:МnО

2

) molyar 

nisbatda bo‘lsa, aralashmani eritish uchun sarflangan 

xlorid kislota miqdorini aniqlang? 

73.  13,32 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 13,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr     

74.  13,32 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 13,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang? 

75.  13,44 litr (n.sh.) karbonat angidrid 400 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy massasini (g) aniqlang. 

76.  13,44 litr (n.sh.) karbonat angidrid 400 g 28% li o‘yuvchi 

natriy  eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy foizini aniqlang. 

77.  14,22 g KMnO

4

 qizdirilganda 13,58 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 36,5%li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

78.  14,22 g KMnO

4

 qizdirilganda 13,58 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 18,25 %li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

79.  14,22 g KMnO

4

 qizdirilganda 13,58 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 29,2 %li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

80.  14,22 g KMnO

4

 qizdirilganda 13,58 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 1 M li  (p= 1,18 g /sm

3

) 

xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

81.  14,22 g KMnO

4

 qizdirilganda 13,58 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,5 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

82.  14,22 g KMnO

4

 qizdirilganda 13,58 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,8 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

83.  14,32 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr     

84.  14,32 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang? 

85.  14,44 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,92 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr  

86.  14,44 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,92 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang?  

87.  14,48 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 16 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr     

88.  14,48 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 43,52 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 16 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang? 

89.  14,92 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 2 : 3  (МеО : МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

 

ni aniqlang. 

90.  16,48 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

2

ning massa ulushini (%) 

aniqlang. 

91.  16,48 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

2 

ni toping? 

92.  16,48 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

---

DTM GUMON-2017 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, Me ni aniqlang. 

93.  16,8 litr (n.sh.) karbonat angidrid 400 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy massasini (g) aniqlang. 

94.  16,8 litr (n.sh.) karbonat angidrid 400 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi har 

bir erigan moddalarning mollari ayirmasini aniqlang. 

95.  16,8 litr (n.sh.) karbonat angidrid 400 g 28% li o‘yuvchi 

natriy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy massasini (g) aniqlang. 

96.  16,8 litr (n.sh.) karbonat angidrid 400 g 42 % li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy massasini (g) aniqlang. 

97.  16,8 litr (n.sh.) karbonat angidrid 500 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy  molini aniqlang. 

98.  17,92  litr (n.sh.) karbonat angidrid 500 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy molini aniqlang. 

99.  18,12 ml 10% li o‘yuvchi kaliy (p=1,082 g/ml) eritmasiga 

2M li 50 ml xlorid kislota eritmasi quyilganda 2,275 kJ 

issiqlik ajraldi. Neytrallanish reaksiyasining issiqlik 

effektini (kJ/mol) aniqlang. 

100. 19,98 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28  

ml suvda eritilganda eruvchanligi 13,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr     

101. 19,98 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28  

ml suvda eritilganda eruvchanligi 13,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang? 

102. 2,16 g aralashma tarkibida 0,06 mol A va 0,04 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,04 mol A va 0,01 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 1,24 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 1,4 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

103. 2,16 g aralashma tarkibida 0,06 mol A va 0,04 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,04 mol A va 0,01 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 1,24 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 2,8 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

104. 2,16 g aralashma tarkibida 0,06 mol A va 0,04 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,04 mol A va 0,01 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 1,24 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 0,7 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

105. 2,16 g aralashma tarkibida 0,06 mol A va 0,04 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 1,4 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

106. 2,16 g aralashma tarkibida 0,06 mol A va 0,04 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 2,8 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

107. 2,16 g aralashma tarkibida 0,06 mol A va 0,04 mol В 

mavjud. Tarkibida 0,08 mol A va 0,02 mol В saqlagan 

ikkinchi aralashma esa 2,48 g keladi. Teng mol nisbatdagi 

A va В dan iborat 0,7 g massali uchinchi aralashmaning 

umumiy miqdori (mol) qancha bo‘ladi? 

108. 2,4 g organik modda yondirilganda 2,24 litr (n.sh.) 

karbonat angidrid, 0,72 ml suv va 0,896 litr (n.sh.) azot 

hosil bo'ldi. Organik moddani aniqlang. 

109. 2,62 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 1,792 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashmaning mol 

nisbatini mos ravishda aniqlang. 

110. 2,62 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 1,792 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

chumoli kislotaning massasini aniqlang. 

111. 2,62 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 1,792 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

shavel kislotaning massasini aniqlang. 

112. 2,62 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 1,792  litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

chumoli kislotaning massa ulushini aniqlang. 

113. 2,62 g chumoli va shavel kislotalar aralashmasi sulfat 

kislota bilan qizdirilganda 1,792 litr (n.sh) uglerod 

oksidlari hosil bo‘ldi. Dastlabki aralashma tarkibidagi 

shavel kislotaning massa ulushini aniqlang. 

114. 21,48 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr     

115. 21,48 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,68 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang? 

116. 21,66 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28  

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,92 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr  

117. 21,66 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28  

ml suvda eritilganda eruvchanligi 15,92 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang? 

118. 21,72 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 16 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Metallni toping. 

A) Al         B) Mn          C) Fe           D) Cr     

119. 21,72 g Me

2

(SO

4

)

3 

∙18H

2

O tarkibli kristallogidrat 65,28 

ml suvda eritilganda eruvchanligi 16 g bo‘lgan tuzning 

to’yingan eritmasi hosil bo’ldi. Kristallogidrat tarkibidagi 

neytronlar sonini aniqlang? 

120. 22,4litr (n.sh.) karbonat angidrid 500 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning umumiy massasini (g) aniqlang. 

---

DTM GUMON-2017 

121. 22,52 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 2,688 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 2 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

2

ning massa ulushini (%) 

aniqlang. 

122. 28,44 g KMnO

4

 qizdirilganda 27,16 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 36,5%li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

A) 112,8       B) 98,24       C) 108,5       D) 102,6 

123. 28,44 g KMnO

4

 qizdirilganda 27,16 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 18,25 %li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

124. 28,44 g KMnO

4

 qizdirilganda 27,16 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 29,2 %li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

125. 28,44 g KMnO

4

 qizdirilganda 27,16 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,5 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

126. 28,44 g KMnO

4

 qizdirilganda 27,16 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,8 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

127. 3,36 g buten aralashmalari (alken izomerlari) va kaliy 

permanganatning sulfat, kislotali eritmasi orasidagi 

reaksiyada 3,6 g etan kislota hamda 0,74 g propan kislota 

hosil bo'ldi. Hosil bo'lgan karbonat angidrid gazining 

hajmini (l, n.sh.) aniqlang. 

128. 3,36 g buten aralashmalari (alken izomerlari) va kaliy 

permanganatning sulfat, kislotali eritmasi orasidagi 

reaksiyada 3,6 g etan kislota hamda 0,74 g propan kislota 

hosil bo'ldi. Hosil bo'lgan karbonat angidrid gazining 

massasini aniqlang. 

129. 3,36 g buten aralashmalari (alken izomerlari) va kaliy 

permanganatning sulfat, kislotali eritmasi orasidagi 

reaksiyada 3,6 g etan kislota hamda 0,74 g propan kislota 

hosil bo'ldi. Hosil bo'lgan karbonat angidrid gazining 

miqdorini (mol) aniqlang. 

130. 3,36 g buten aralashmalari (alken izomerlari) va kaliy 

permanganatning sulfat, kislotali eritmasi orasidagi 

reaksiyada 3,6 g etan kislota hamda 0,74 g propan kislota 

hosil bo'ldi. Hosil bo'lgan asetonning massasini aniqlang. 

131. 3,36 g buten aralashmalari (alken izomerlari) va kaliy 

permanganatning sulfat, kislotali eritmasi orasidagi 

reaksiyada 3,6 g etan kislota hamda 0,74 g propan kislota 

hosil bo'ldi. Dastlabki aralashmadagi izomerlarning 

miqdorlarini(buten-1, buten-2, izobuten) molda toping? 

132. 35,55 g KMnO

4

 qizdirilganda 33,95  g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 18,25 %li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

133. 35,55 g KMnO

4

 qizdirilganda 33,95  g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,5 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

134. 35,55 g KMnO

4

 qizdirilganda 33,95 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 36,5%li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

135. 35,55 g KMnO

4

 qizdirilganda 33,95 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,8 Mli  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

136. 35,55 g KMnO

4

 qizdirilganda 33,95 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 1 M li  (p= 1,18 g /sm

3

) 

xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

137. 35,55 g KMnO

4

 qizdirilganda 33,95 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,8 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi?  

138. 6,02 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

 

ni aniqlang. 

139. 6,02 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, aralashma uchun sarflangan 

xlorid kislota miqdorini aniqlang. 

140. 6,02 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, Me

 

ni aniqlang. 

141. 6,34 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, Me

 

ni aniqlang. 

142. 6,34 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО:МnО

2

) molyar 

nisbatda bo‘lsa, MeO

 

ni aniqlang. 

143. 6,34 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО:МnО

2

) molyar 

nisbatda bo‘lsa, aralashmani eritish uchun sarflangan 

xlorid kislota miqdorini aniqlang? 

144. 7,11 g KMnO

4

 qizdirilganda 6,79 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 36,5%li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

145. 7,11 g KMnO

4

 qizdirilganda 6,79 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 18,25 %li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

146. 7,11 g KMnO

4

 qizdirilganda 6,79 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 29,2%li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

147. 7,11 g KMnO

4

 qizdirilganda 6,79 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 1 M li  (p=1,18 g /sm

3

) 

xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

148. 7,11 g KMnO

4

 qizdirilganda 6,79 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,5 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

---

DTM GUMON-2017 

149. 7,11 g KMnO

4

 qizdirilganda 6,79 g qattiq qoldiq qoldi. 

Hosil bo‘lgan aralashma necha ml 0,8 M li  (p= 1,18 g 

/sm

3

) xlorid kislota bilan ta’sirlashadi? 

150. 7,46 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 2 : 3  (МеО : МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

 

ni aniqlang. 

151. 7,46 g MnO

2

 bilan МеО (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 2 : 3  (МеО : МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, aralashma uchun sarflangan 

xlorid kislota miqdorini aniqlang. 

152. 8,24 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

2

:МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

2

ning massa ulushini (%) 

aniqlang. 

153. 8,24 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

2

ning massa ulushini (%) 

aniqlang. 

154. 8,24 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, MeO

2 

ni toping? 

155. 8,24 g MnO

2

 bilan МеО

2

 (noma’lum oksid HCl bilan gaz 

modda hosil qilmaydi) aralashmasiga mo‘l HCl ta’sir 

ettirilganda 1,344 litr (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. 

Boshlang'ich aralashma tarkibi 1 : 3  (МеО

2 

: МnО

2

) 

molyar nisbatda bo‘lsa, Me ni aniqlang. 

156. 8,96 litr (n.sh.) karbonat angidrid 250 g 28% li o‘yuvchi 

kaliy eritmasiga yuttirildi. Hosil bo‘lgan eritmadagi 

erigan moddalarning har birining massa ukushini (C%) 

aniqlang. 

157. Al  barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

158. Alizarin tarkibidagi kislorodning massa ulushini (%) 

hisoblang. 

159. Alizarin tarkibidagi uglerodning massa ulushini (%) 

hisoblang. 

160. Alizarin tarkibidagi vodorodrodning massa ulushini (%) 

hisoblang. 

161. Alkan tarkibida 11 ta birlamchi vа 4 ta to'rtlamchi 

uglerod atomi bo'lsa, undagi jami bog'lar sonini aniqlang. 

162. Alkan tarkibida 6 ta birlamchi vа 2 ta to'rtlamchi uglerod 

atomi bo'lsa, undagi jami bog'lar sonini aniqlang. 

163. Alkan tarkibida 7 ta birlamchi vа 1 ta to'rtlamchi uglerod 

atomi bo'lsa, undagi jami bog'lar sonini aniqlang. 

164. Alkan tarkibida 8 ta birlamchi vа 2 ta to'rtlamchi uglerod 

atomi bo'lsa, undagi jami bog'lar sonini aniqlang. 

165. Alkan tarkibida 9 ta birlamchi vа 2 ta to'rtlamchi uglerod 

atomi bo'lsa, undagi jami bog'lar sonini aniqlang. 

166. Alkan tarkibida 9 ta birlamchi vа 3 ta to'rtlamchi uglerod 

atomi bo'lsa, undagi jami bog'lar sonini aniqlang. 

167. Antratsen  tarkibidagi uglerodning massa ulushini (%) 

hisoblang. 

168. Antraxinon tarkibidagi kislorodning massa ulushini (%) 

hisoblang. 

169. Antraxinon tarkibidagi uglerodning massa ulushini (%) 

hisoblang. 

170. Antraxinon tarkibidagi vodorodrodning massa ulushini 

(%) hisoblang. 

171. Au barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

172. Bertolle usuli bo‘yicha 8,96 litr (n.sh.) metan olishda 

sarflanadigan misning 3/4 qismi suyultirilgan nitrat 

kislotada, qolgan qismi konsentrlangan nitrat kislotada 

eritildi. Hosil bo’lgan gazlar shu reaksiyada hosil bo‘lgan 

tuzning qizdirilishidan olingan gazlar bilan 

aralashlitirildi. Bunda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining o‘rtacha molyar massasini aniqlang. 

173. Bertolle usuli bo‘yicha 8,96 litr (n.sh.) metan olishda 

sarflanadigan misning 3/4 qismi suyultirilgan nitrat 

kislotada, qolgan qismi konsentrlangan nitrat kislotada 

eritildi. Hosil bo’lgan gazlar shu reaksiyada hosil bo‘lgan 

tuzning qizdirilishidan olingan gazlar bilan 

aralashlitirildi. Bunda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining o‘rtacha molyar massasini aniqlang. 

174. Bertolle usuli bo‘yicha 8,96 litr (n.sh.) metan olishda 

sarflanadigan misning 3/4 qismi suyultirilgan nitrat 

kislotada, qolgan qismi konsentrlangan nitrat kislotada 

eritildi. Hosil bo’lgan gazlar shu reaksiyada hosil bo‘lgan 

tuzning qizdirilishidan olingan gazlar bilan 

aralashlitirildi. Bunda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining o‘rtacha molyar massasini aniqlang. 

175. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 12,25 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 100 ml ga 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (M) toping. 

176. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 12,25 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 100 ml ga 

yetkazildi. digidratdan olingan tuzning konsentratsiyasi 

0,625 mol/l bo‘lsa, 1-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (M) toping. 

177. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 12,25 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 100 ml ga 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (C

N

) toping. 

178. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 12,25 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 100 ml ga 

yetkazildi. digidratdan olingan tuzning konsentratsiyasi 

0,625 mol/l bo‘lsa, 1-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (C

N

) toping. 

179. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 24,5 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 200 ml ga 

---

DTM GUMON-2017 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (M) toping. 

180. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 24,5 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 200 ml ga 

yetkazildi. digidratdan olingan tuzning konsentratsiyasi 

0,625 mol/l bo‘lsa, 1-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (M) toping. 

181. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 24,5 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 200 ml ga 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (C

N

) toping. 

182. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 24,5 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 200 ml ga 

yetkazildi. digidratdan olingan tuzning konsentratsiyasi 

0,625 mol/l bo‘lsa, 1-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (C

N

) toping. 

183. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 49 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 400 ml ga 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (M) toping. 

184. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 49 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 400 ml ga 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (C

N

) toping. 

185. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 98 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 800 ml ga 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (M) toping. 

186. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 98 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 800 ml ga 

yetkazildi. digitratdan olingan tuzning konsentratsiyasi 

0,625 mol/l bo‘lsa, 1-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (M) toping. 

187. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 98 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 800 ml ga 

yetkazildi. Pentagidratdan olingan tuzning 

konsentratsiyasi 0,49 mol/l bo‘lsa, 2-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (C

N

) toping. 

188. Bir tuzning pentagidrati va digidratidan 98 g dan olib, 

suvda eritildi va har ikkala eritmaning hajmi 800 ml ga 

yetkazildi. digitratdan olingan tuzning konsentratsiyasi 

0,625 mol/l bo‘lsa, 1-eritmadagi tuzning 

konsentratsiyasini (C

N

) toping. 

189. C

1001

H

2000

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

190. C

1002

H

2002

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

191. C

1003

H

2008

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

192. C

1005

H

2008

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

193. C

1006

H

2010

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

194. C

1007

H

2012

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

195. C

1007

H

2014

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

196. C

1008

H

2014

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

197. C

1009

H

2016

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

198. C

1009

H

2018

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

199. C

1009

H

2020

 molekulasidagi umumiy bog'lar sonini 

aniqlang. 

200. C

3

H

8

, C

2

H

4

 va C

x

H

y

 dan iborat 0,45 mol aralashma 

yondirilishi natijasida 0,95 mol karbonat angidrid va 0,8 

mol suv hosil bo'ldi. Bunda noma’lum uglevodoroddan 

hosil bo'lgan suv miqdori propandan hosil bo'lgan suv 

miqdoriga, karbonat angidrid miqdori esa etendan hosil 

bo'lgan karbonat angidrid miqdoriga teng bo’lsa, 

noma’lum uglevodorodni aniqlang. 

201. C

3

H

8

, C

2

H

4

 va C

x

H

y

 dan iborat 0,45 mol aralashma 

yondirilishi natijasida 0,85 mol karbonat angidrid va 0,8 

mol suv hosil bo'ldi. Bunda noma’lum uglevodoroddan 

hosil bo'lgan suv miqdori propandan hosil bo'lgan suv 

miqdoriga, karbonat angidrid miqdori esa etendan hosil 

bo'lgan karbonat angidrid miqdoriga teng bo’lsa, 

noma’lum uglevodorodning hajmiy ulushini aniqlang.  

202. C

3

H

8

, C

2

H

4

 va C

x

H

y

 dan iborat 0,45 mol aralashma 

yondirilishi natijasida 0,85 mol karbonat angidrid va 0,8 

mol suv hosil bo'ldi. Bunda noma’lum uglevodoroddan 

hosil bo'lgan suv miqdori propandan hosil bo'lgan suv 

miqdoriga, karbonat angidrid miqdori esa etendan hosil 

bo'lgan karbonat angidrid miqdoriga teng bo’lsa, 

noma’lum uglevodorodning massa ulushini aniqlang. 

203. C

3

H

8

, C

2

H

4

 va C

x

H

y

 dan iborat 0,9 mol aralashma 

yondirilishi natijasida 1,9 mol karbonat angidrid va 1,6 

mol suv hosil bo'ldi. Bunda noma’lum uglevodoroddan 

hosil bo'lgan suv miqdori propandan hosil bo'lgan suv 

miqdoriga, karbonat angidrid miqdori esa etendan hosil 

bo'lgan karbonat angidrid miqdoriga teng bo’lsa, 

noma’lum uglevodorodni aniqlang. 

204. C

3

H

8

, C

2

H

4

 va C

x

H

y

 dan iborat 0,9 mol aralashma 

yondirilishi natijasida 1,9 mol karbonat angidrid va 1,6 

mol suv hosil bo'ldi. Bunda noma’lum uglevodoroddan 

hosil bo'lgan suv miqdori propandan hosil bo'lgan suv 

miqdoriga, karbonat angidrid miqdori esa etendan hosil 

bo'lgan karbonat angidrid miqdoriga teng bo’lsa, 

noma’lum uglevodorodning hajmiy ulushini aniqlang? 

205. C

3

H

8

, C

2

H

4

 va C

x

H

y

 dan iborat 0,9 mol aralashma 

yondirilishi natijasida 1,9 mol karbonat angidrid va 1,6 

mol suv hosil bo'ldi. Bunda noma’lum uglevodoroddan 

hosil bo'lgan suv miqdori propandan hosil bo'lgan suv 

miqdoriga, karbonat angidrid miqdori esa etendan hosil 

bo'lgan karbonat angidrid miqdoriga teng bo’lsa, 

noma’lum uglevodorodning massa ulushini aniqlang. 

---

DTM GUMON-2017 

206. Cu  barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

207. Dietilefirning ma’lum bir qismi ikkiga ajratildi va ikkita 

idishga joylashtirildi. Birinchi idishga xona 

temperaturasida yodid kislota solindi. Ikkinchi idishda 

Seyze usuli bilan etoksil guruh miqdori aniqlandi. Agar 

reaksiya davomida 62,4 g galogen alkil va 9,2 g spirt 

olingan bo'lsa, reaksiya uchun olingan jami dietilefir 

massasini (g) aniqlang. 

208. Dietilefirning ma’lum bir qismi ikkiga ajratildi va ikkita 

idishga joylashtirildi. Birinchi idishga xona 

temperaturasida yodid kislota solindi. Ikkinchi idishda 

Seyze usuli bilan etoksil guruh miqdori aniqlandi. Agar 

reaksiya davomida 31,2 g galogen alkil va 4,6 g spirt 

olingan bo'lsa, reaksiya uchun olingan jami dietilefir 

massasini (g) aniqlang. 

209. Dietilefirning ma’lum bir qismi ikkiga ajratildi va ikkita 

idishga joylashtirildi. Birinchi idishga xona 

temperaturasida yodid kislota solindi. Ikkinchi idishda 

Seyze usuli bilan etoksil guruh miqdori aniqlandi. Agar 

reaksiya davomida 15,6 g galogen alkil va 2,3 g spirt 

olingan bo'lsa, reaksiya uchun olingan jami dietilefir 

massasini (g) aniqlang. 

210. Dietilefirning ma’lum bir qismi ikkiga ajratildi va ikkita 

idishga joylashtirildi. Birinchi idishga xona 

temperaturasida yodid kislota solindi. Ikkinchi idishda 

Seyze usuli bilan etoksil guruh miqdori aniqlandi. Agar 

reaksiya davomida 46,8 g galogen alkil va 4,6 g spirt 

olingan bo'lsa, reaksiya uchun olingan jami dietilefir 

massasini (g) aniqlang. 

211. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 4900 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta timin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

212. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 4900 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta adinin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

213. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 4900 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta guanin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

214. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 4900 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta sitozin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

215. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 4900 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta azot 

atomlari bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil 

etadi) 

216. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 4900 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta kislorod 

atomlari bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil 

etadi) 

217. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta timin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

218. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta adinin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

219. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta guanin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

220. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta sitozin 

bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil etadi) 

221. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta vadarod 

atomlari bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil 

etadi) 

222. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta azot 

atomlari bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil 

etadi) 

223. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta kislorod 

atomlari bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil 

etadi) 

224. DNK qo’sh spirali tarkibidagi nukleotidlarda 9800 ta 

uglerod atomi bo'lsa, nukleotid tarkibida nechta vadarod 

atomlari bor? (nukleotidlarning 20%ini guanin tashkil 

etadi) 

225. Elementlardan 11,2 litr (n.sh.) N

2

O hosil bo’lishida 

tashqaridan 41 kJ issiqlik yutilgan bo’lsa, N

2

O ning hosil 

bo’lish entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng? 

226. Elementlardan 12 gramm metan hosil bo’lganda 56,25 kJ 

issiqlik ajralib chiqqan bo’lsa, metanning hosil bo’lish 

entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng?  

227. Elementlardan 16,8 litr (n.sh.) N

2

O hosil bo’lishida 

tashqaridan 61,5 kJ issiqlik yutilgan bo’lsa, N

2

O ning hosil 

bo’lish entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng? 

228.  Elementlardan 17,92 litr (n.sh.) N

2

O hosil bo’lishida 

tashqaridan 65,6 kJ issiqlik yutilgan bo’lsa, N

2

O ning hosil 

bo’lish entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng? 

229. Elementlardan 2,8 litr (n.sh.) N

2

O hosil bo’lishida 

tashqaridan 10,25 kJ issiqlik yutilgan bo’lsa, N

2

O ning 

hosil bo’lish entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng? 

230. Elementlardan 3,2 gramm metan hosil bo’lganda 15 kJ 

issiqlik ajralib chiqqan bo’lsa, metanning hosil bo’lish 

entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng?  

231. Elementlardan 5,6 litr (n.sh.) N

2

O hosil bo’lishida 

tashqaridan 20,5 kJ issiqlik yutilgan bo’lsa, N

2

O ning hosil 

bo’lish entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng? 

 

232. Elementlardan 6 gramm metan hosil bo’lganda 28,125 kJ 

issiqlik ajralib chiqqan bo’lsa, metanning hosil bo’lish 

entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng?  

233. Elementlardan 6,4 gramm metan hosil bo’lganda 30 kJ 

issiqlik ajralib chiqqan bo’lsa, metanning hosil bo’lish 

entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng?  

234. Elementlardan 8 gramm metan hosil bo’lganda 37,5 kJ 

issiqlik ajralib chiqqan bo’lsa, metanning hosil bo’lish 

entalpiyasi (kJ∙mol

-1

) nechaga teng?  

235. Fosfor(V) oksidining bariy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 35,5 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

---

DTM GUMON-2017 

236. Fosfor(V) oksidining bariy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 47,33 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

237. Fosfor(V) oksidining bariy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 23,66 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

238. Fosfor(V) oksidining kaliy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 35,5 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

239. Fosfor(V) oksidining kaliy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 23,66 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

240. Fosfor(V) oksidining kalsiy gidroksid bilan 

reaksiyasidagi ekvivalent massasi 35,5 g/mol bo'lsa, 

hosil bo'lgan tuz(lar)ni aniqlang. 

241. Fosfor(V) oksidining kalsiy gidroksid bilan 

reaksiyasidagi ekvivalent massasi 47,33 g/mol bo'lsa, 

hosil bo'lgan tuz(lar)ni aniqlang. 

242. Fosfor(V) oksidining kalsiy gidroksid bilan 

reaksiyasidagi ekvivalent massasi 23,66 g/mol bo'lsa, 

hosil bo'lgan tuz(lar)ni aniqlang. 

243. Fosfor(V) oksidining litiy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 35,5 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

244. Fosfor(V) oksidining litiy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 47,33 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

245. Fosfor(V) oksidining natriy gidroksid bilan 

reaksiyasidagi ekvivalent massasi 35,5 g/mol bo'lsa, 

hosil bo'lgan tuz(lar)ni aniqlang. 

246. Fosfor(V) oksidining natriy gidroksid bilan 

reaksiyasidagi ekvivalent massasi 47,33 g/mol bo'lsa, 

hosil bo'lgan tuz(lar)ni aniqlang. 

247. Fosfor(V) oksidining natriy gidroksid bilan 

reaksiyasidagi ekvivalent massasi 23,66 g/mol bo'lsa, 

hosil bo'lgan tuz(lar)ni aniqlang. 

248. Fosfor(V) oksidining seziy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 35,5 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

249. Fosfor(V) oksidining seziy gidroksid bilan reaksiyasidagi 

ekvivalent massasi 47,33 g/mol bo'lsa, hosil bo'lgan 

tuz(lar)ni aniqlang. 

250. Fr  barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

251. H

+

 + Cl

-

 + Cr

2

O

72-

 → Cl

2

 + Cr

3+

 +…   ushbu reaksiyani qisqa 

ionli tenglama asosida tenglashtiring. Reaksiyaning 

koeffitsientlar  yig’indisini aniqlang?   J: 33      

252. H

+

 + Cl

-

 + Cr

2

O

72-

 → Cl

2

 + Cr

3+

 +…  ushbu reaksiyani qisqa 

ionli tenglama asosida tenglashtiring. Reaksiyaning o’ng 

va chap tomonidagi koeffitsientlar  ayirmasini aniqlang?   

J:9      

253. H

2

S + MnO

4-

+ H

+

 → S + Mn

2+

 + …   ushbu reaksiyani qisqa 

ionli tenglama asosida tenglashtiring. Reaksiyaning o’ng 

va chap tomonidagi koeffitsientlar  ayirmasini aniqlang?   

J:2  

254. H

2

S + MnO

4-

+ H

+

 → S + Mn

2+

 + …   ushbu reaksiyani qisqa 

ionli tenglama asosida tenglashtiring. Reaksiyaning 

koeffitsientlar  yig’indisini aniqlang?   J:28     

255. HF ning 1 litr suvli eritmasi 1 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 2 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

256. HF ning 1 litr suvli eritmasi 1 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 4 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

257. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 1 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

258. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 2 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

259. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 3 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

260. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 4 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

261. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 5 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

262. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 6 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

263. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 7 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang. 

264. HF ning 1 litr suvli eritmasi 2 g kislota saqlaydi. 

Kislotaning dissotsilanish darajasi 8 % ga teng bo’lsa, HF 

ning dissotsilanish konstantasini hisoblang.  

265. Ittiriy  barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

266. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 32 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor eritmasidan 

o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar aralashmasining 

vodorodga nisbatan zichligi 12 ga teng bo‘ldi. 

Boshlang'ich aralashmadagi oksidning massa ulushini 

aniqlang. 

267. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 32 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor eritmasidan 

o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar aralashmasining 

vodorodga nisbatan zichligi 12 ga teng bo‘ldi. 

Boshlang'ich aralashmadagi azotning massa ulushini 

aniqlang. 

268. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 32 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor eritmasidan 

o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar aralashmasining 

vodorodga nisbatan zichligi 12 ga teng bo‘ldi. 

Boshlang'ich aralashmadagi metanning massa ulushini 

aniqlang. 

269. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 32 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor eritmasidan 

o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar aralashmasining 

vodorodga nisbatan zichligi 12 ga teng bo‘ldi. 

---

DTM GUMON-2017 

Boshlang'ich aralashmadagi oksidning hajmiy ulushini 

aniqlang. 

270. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 32 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor eritmasidan 

o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar aralashmasining 

vodorodga nisbatan zichligi 12 ga teng bo‘ldi. 

Boshlang'ich aralashmadagi azotning hajmiy ulushini 

aniqlang. 

271. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 32 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor eritmasidan 

o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar aralashmasining 

vodorodga nisbatan zichligi 12 ga teng bo‘ldi. 

Boshlang'ich aralashmadagi metanning hajmiy ulushini 

aniqlang. 

272. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 35,2 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor 

eritmasidan o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligi 11 ga teng 

bo‘ldi. Boshlang'ich aralashmadagi oksidning massa 

ulushini aniqlang. 

273. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 35,2 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor 

eritmasidan o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligi 11 ga teng 

bo‘ldi. Boshlang'ich aralashmadagi azotning massa 

ulushini aniqlang. 

274. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 35,2 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor 

eritmasidan o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligi 11 ga teng 

bo‘ldi. Boshlang'ich aralashmadagi metanning massa 

ulushini aniqlang. 

275. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 35,2 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor 

eritmasidan o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligi 11 ga teng 

bo‘ldi. Boshlang'ich aralashmadagi oksidning hajmiy 

ulushini aniqlang. 

276. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 35,2 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor 

eritmasidan o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligi 11 ga teng 

bo‘ldi. Boshlang'ich aralashmadagi azotning hajmiy 

ulushini aniqlang. 

277. Karbonat angidrid, azot va metandan iborat o‘rtacha 

massasi 35,2 g/mol bo‘lgan aralashma ishqor 

eritmasidan o‘tkazilganda hosil bo‘lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligi 11 ga teng 

bo‘ldi. Boshlang'ich aralashmadagi metanning hajmiy 

ulushini aniqlang. 

278. KOH ning hajmi 18.667 ml (p-1.05g/ml) 10% li 

eritmasiga HCl ning  2 M li hajmi 50 ml eritmasi 

quyilganda 1.96 kj issiqlik ajraldi.  Neytrallanish 

reaksiyasining issiqlik effektini (kj/mol) aniqlang  

A) 5,6  B) 56,0  C) 18,7  D) 28,0 

279. Kr barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

280. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, m(X , g) aniqlang.(m

1-idish

-m

3-

idish

= 3,84) 

281. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, m(Y, g) aniqlang.(m

1-idish

-m

3-

idish

= 3,84) 

282. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, X gazni aniqlang. (m

1-idish

-m

3-

idish

= 3,84) 

283. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, Y gazni aniqlang. (m

1-idish

-m

3-

idish

= 3,84) 

284. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

59,2; 56,8 g ga teng bo’lsa, m(Y, g) aniqlang.(m

1-idish

-m

3-

idish

= 3,84) 

285. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

59,2; 56,8 g ga teng bo’lsa, X gazni aniqlang. (m

1-idish

-m

3-

idish

= 3,84) 

286. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

59,2; 56,8 g ga teng bo’lsa, Y gazni aniqlang. (m

1-idish

-m

3-

idish

= 3,84) 

287. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, m(X , g) aniqlang.(m

2-idish

-m

3-

idish

= 1,44) 

---

DTM GUMON-2017 

288. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, m(Y, g) aniqlang. (m

2-idish

-m

3-

idish

= 1,44) 

289. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, X gazni aniqlang. (m

2-idish

-m

3-

idish

= 1,44) 

290. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

29,2; 26,8 g ga teng bo’lsa, Y gazni aniqlang. (m

2-idish

-m

3-

idish

= 1,44) 

291. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

59,2; 56,8 g ga teng bo’lsa, m(Y, g) aniqlang. (m

2-idish

-m

3-

idish

= 1,44) 

292. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

59,2; 56,8 g ga teng bo’lsa, X gazni aniqlang. (m

2-idish

-m

3-

idish

= 1,44) 

293. Massa va hajmlari bir xil bo‘lgan 3 ta idish gazlar bilan 

to‘ldirilgan. 1-idishda kislorod, 2-idishda N

2

, 3-idish 

tarkibida 25%( massa bo‘yicha)  X gaz saqlagan gazlar 

1:1,5 mol nisbatli X va Y gazlar aralashmasi bilan 

to‘ldirilgan. 1- va 2-idishlarning massalari mos ravishda 

59,2; 56,8 g ga teng bo’lsa, Y gazni aniqlang. (m

2-idish

-m

3-

idish

= 1,44) 

294. Mn barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

295. MnO

4-

+H

2

O

2

 +H

+

 → Mn 

2+

 +O

2

 +… ushbu reaksiyani qisqa 

ionli tenglama asosida tenglashtiring. Reaksiyaning o’ng 

va chap tomonidagi koeffitsientlar  ayirmasini aniqlang?     

296. MnO

4-

+H

2

O

2

 +H

+

 → Mn 

2+

 +O

2

 +… ushbu reaksiyani qisqa 

ionli tenglama asosida tenglashtiring. Reaksiyaning 

koeffitsientlar  yig’indisini aniqlang?   J: 28  

297.  Mo’l miqdordagi 58,8 g monokarbon kislotaning kaliyli 

tuziga 16,8 g KOH qo’shib qizdirildi. Natijada 70,8 g 

qattiq qoldiq hosil bo’ldi. 58,8 g karbon kislotaning 

kaliyli tuzi eritmasi elektroliz qilinganda hosil bo’lgan 

murakkab gaz(lar) hajmini (l.n.sh) aniqlang. 

298. Mo’l miqdordagi 58,8 g monokarbon kislotaning kaliyli 

tuziga 16,8 g KOH qo’shib qizdirildi. Natijada 70,8 g 

qattiq qoldiq hosil bo’ldi. 58,8 g karbon kislotaning 

kaliyli tuzi eritmasi elektroliz qilinganda hosil bo’lgan 

oddiy gaz(lar) hajmini (l.n.sh) aniqlang. 

299. Mo’l miqdordagi 58,8 g monokarbon kislotaning kaliyli 

tuziga 16,8 g KOH qo’shib qizdirildi. Natijada 70,8 g 

qattiq qoldiq hosil bo’ldi. 58,8 g karbon kislotaning 

kaliyli tuzi eritmasi elektroliz qilinganda hosil bo’lgan 

murakkab gaz(lar) massasini aniqlang. 

300. Mo’l miqdordagi 58,8 g monokarbon kislotaning kaliyli 

tuziga 16,8 g KOH qo’shib qizdirildi. Natijada 70,8 g 

qattiq qoldiq hosil bo’ldi. 58,8 g karbon kislotaning 

kaliyli tuzi eritmasi elektroliz qilinganda hosil bo’lgan 

murakkab gaz(lar)ni aniqlang. 

301. Mo’l miqdordagi 58,8 g monokarbon kislotaning kaliyli 

tuziga 16,8 g KOH qo’shib qizdirildi. Natijada 70,8 g 

qattiq qoldiq hosil bo’ldi. 58,8 g karbon kislotaning 

kaliyli tuzi eritmasi elektroliz qilinganda hosil bo’lgan 

barcha gaz(lar) hajmini (l.n.sh) aniqlang. 

302. Mo’l miqdordagi 58,8 g monokarbon kislotaning kaliyli 

tuziga 16,8 g KOH qo’shib qizdirildi. Natijada 70,8 g 

qattiq qoldiq hosil bo’ldi. 58,8 g karbon kislotaning 

kaliyli tuzi eritmasi elektroliz qilinganda hosil bo’lgan 

murakkab gaz(lar) massasini aniqlang. 

303. Mol nisbatlari 1:2:3 bo’lgan 5,7 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

sulfanil kislotaning massasini g hisoblang. 

304. Mol nisbatlari 1:2:3 bo’lgan 5,7 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

pikramidning massasini g hisoblang. 

305. Mol nisbatlari 1:2:3 bo’lgan 5,7 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

asetanilidning massasini g hisoblang. 

306. Mol nisbatlari 1:3:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

sulfanil kislotaning massasini g hisoblang. 

307. Mol nisbatlari 1:3:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

pikramidning massasini g hisoblang. 

308. Mol nisbatlari 1:3:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

asetanilidning massasini g hisoblang. 

309. Mol nisbatlari 1:3:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

sulfanil kislotaning massa ulushini (%) hisoblang. 

310. Mol nisbatlari 1:3:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

pikroamidning massa ulushini (%) hisoblang. 

311. Mol nisbatlari 1:3:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

asetanilidning massa ulushini (%) hisoblang. 

312. Mol nisbatlari 3:1:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

sulfanil kislotaning massa ulushini (%) hisoblang. 

313. Mol nisbatlari 3:1:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

pikroamidning massa ulushini (%) hisoblang. 

---

DTM GUMON-2017 

314. Mol nisbatlari 3:1:2 bo’lgan 1,5 mol asetanilid, pikramid 

va sulfanil kislotalar (tegishli tartibda) aralashmasidagi 

asetanilidning massa ulushini (%) hisoblang. 

315. Molyar nisbati 1:1:2 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,16 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

316. Molyar nisbati 1:1:2 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,2 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

317. Molyar nisbati 1:1:2 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,24 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

318. Molyar nisbati 1:1:2 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,48 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

319. Molyar nisbati 1:2:1 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,16 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

320.  Molyar nisbati 1:2:1 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,2 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

321. Molyar nisbati 1:2:1 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,24 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

322. Molyar nisbati 1:2:1 bo'lgan kversit, inozit va fenoldan 

iborat 0,48 mol aralashmaning yetarli miqdordagi natriy 

bilan ta'sirlashuvidan hosil bo’lgan gaz qancha (g) Fe

3

O

4

 

ni qaytarishga yetadi? 

323. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=1) tarkibida 

34,48 % neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. K 

324. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=10) 

tarkibida 41,74% neytron(jami zarracha soniga 

nisbatan) bo‘lsa, noma’lum elementni aniqlang. Br 

325. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=14) 

tarkibida 39,35 % neytron(jami zarracha soniga 

nisbatan) bo‘lsa, noma’lum elementni aniqlang. 

Ag 

326. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=16) 

tarkibida 40,00 % neytron(jami zarracha soniga 

nisbatan) bo‘lsa, noma’lum elementni aniqlang. Cd 

327. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=17) 

tarkibida 40,24% neytron(jami zarracha soniga 

nisbatan) bo‘lsa, noma’lum elementni aniqlang. 

A) In        B) Ag         C) W        D) Cd   

328. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=21) 

tarkibida 41,11% neytron(jami zarracha soniga 

nisbatan) bo‘lsa, noma’lum elementni aniqlang. I 

329. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=36) 

tarkibida 42,63% neytron(jami zarracha soniga 

nisbatan) bo‘lsa, noma’lum elementni aniqlang. W 

330. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=39) 

tarkibida 42,75 % neytron(jami zarracha soniga 

nisbatan) bo‘lsa, noma’lum elementni aniqlang. Au 

331. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=4) tarkibida 

36,6 % neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. Fe 

332. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=4) tarkibida 

36,84% neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. Cr 

333. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=4) tarkibida 

37,93 % neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. Ar 

334. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=5) tarkibida 

36,84 % neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. Zn 

335. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=5) tarkibida 

37,21 % neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. Co 

336. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=5) tarkibida 

37,5 % neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. Mn 

337. Noma’lum element (Ʃ(Neytron) – Ʃ(Proton)=6) tarkibida 

37,63 % neytron(jami zarracha soniga nisbatan) bo‘lsa, 

noma’lum elementni aniqlang. Cu 

338. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma massasini 

(g) aniqlang. 

339. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

aluminiy massasini (g) aniqlang. 

340. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

rux massasini (g) aniqlang. 

---

DTM GUMON-2017 

341. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma massasini 

(g) aniqlang. 

342. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

aluminiy massasini (g) aniqlang. 

343. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

rux massasini (g) aniqlang. 

344. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma xlorid 

kislota bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

345. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma nitrat 

kislata bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

346. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

xlorid kislota bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

347. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 168 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma nitrat 

kislata bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

348. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma massasini 

(g) aniqlang. 

349. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

aluminiy massasini (g) aniqlang. 

350. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

rux massasini (g) aniqlang. 

351. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma massasini 

(g) aniqlang. 

---

DTM GUMON-2017 

352. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

aluminiy massasini (g) aniqlang. 

353. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma tarkibidagi 

rux massasini (g) aniqlang. 

354. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma xlorid 

kislota bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

355. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 5:3 bo‘lsa, qotishma nitrat 

kislata bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

356. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

xlorid kislota bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

357. Noma’lum massali qotishma tarkibi mis, alyuminiy va 

ruxdan iborat. Qotishma tarkibining 15% i mo’l 

miqdordagi xlorid kislota bilan odatdagi sharoitda 

reaksiyaga kirishmaydi, qotishmaning 165 g miqdori 

mo'l miqdordagi konsentrlangan nitrat kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ikkalla kislota bilan odatdagi 

sharoitda reaksiyaga kirishadigan va xlorid kislota bilan 

reaksiyaga kirishmaydigan metal(lar)ning qotishma 

tarkibidagi massa nisbati 7:3 bo‘lsa, qotishma nitrat 

kislata bilan tasirlashganda necha l (n.sh) gaz hosil 

bo’ladi. 

358. O‘rtacha molyar massasi 29,5 ga teng bo‘lgan CO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,75 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi CO

2

 ning hajmiy ulushini aniqlang.  

359. O‘rtacha molyar massasi 29,5 ga teng bo‘lgan CO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,75 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi O

2

 ning hajmiy ulushini aniqlang.  

360. O‘rtacha molyar massasi 29,5 ga teng bo‘lgan CO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,75 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi CO ning hajmiy ulushini aniqlang.  

361. O‘rtacha molyar massasi 29,5 ga teng bo‘lgan CO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,75 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi CO

2

 ning massa ulushini aniqlang. 

362. O‘rtacha molyar massasi 29,5 ga teng bo‘lgan CO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,75 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi CO ning massa ulushini aniqlang.  

363. O‘rtacha molyar massasi 29,5 ga teng bo‘lgan CO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,75 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi O

2

 ning massa ulushini aniqlang.  

364. O‘rtacha molyar massasi 29,5 ga teng bo‘lgan CO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,75 marta kichik bo‘lsa, reaksiya unumini 

aniqlang?   

365. O‘rtacha molyar massasi 30,8 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,8 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO

2

 ning hajmiy ulushini aniqlang.  

366. O‘rtacha molyar massasi 30,8 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

---

DTM GUMON-2017 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,8 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi O

2

 ning hajmiy ulushini aniqlang. 

367. O‘rtacha molyar massasi 30,8 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,8 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO ning hajmiy ulushini aniqlang. 

368. O‘rtacha molyar massasi 30,8 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,8 marta kichik bo‘lsa, reaksiya unumini 

aniqlang? 

369. O‘rtacha molyar massasi 30,8 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,8 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO

2

 ning massa ulushini aniqlang.  

370. O‘rtacha molyar massasi 30,8 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,8 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi O

2

 ning massa ulushini aniqlang. 

371. O‘rtacha molyar massasi 30,8 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,8 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO ning massa ulushini aniqlang. 

372. O‘rtacha molyar massasi 31,2 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,9 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO

2

 ning hajmiy ulushini aniqlang. 

373. O‘rtacha molyar massasi 31,2 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,9 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO ning hajmiy ulushini aniqlang. 

374. O‘rtacha molyar massasi 31,2 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,9 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi O

2

 ning hajmiy ulushini aniqlang. 

375. O‘rtacha molyar massasi 31,2 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,9 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO

2

 ning massa ulushini aniqlang. 

376. O‘rtacha molyar massasi 31,2 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,9 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi NO ning massa ulushini aniqlang. 

377. O‘rtacha molyar massasi 31,2 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,9 marta kichik bo‘lsa, hosil bo‘lgan 

aralashmadagi O

2

 ning massa ulushini aniqlang. 

378. O‘rtacha molyar massasi 31,2 ga teng bo‘lgan NO va О

2

 

aralashmasi o‘zaro reaksiyaga kirishib muvozanat 

holatga kelgandan so‘ng olingan aralashmaning o‘rtacha 

molyar massasi dastlabki aralashmaning o‘rtacha molyar 

massasidan 0,9 marta kichik bo‘lsa, reaksiya unumini 

aniqlang? 

379. O‘zgarmas bosimda (n.sh) azot gazining zichligi buten 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

380. O‘zgarmas bosimda (n.sh) azot gazining zichligi kislorod 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

A) 27       B) 47        C) 12         D) 39    

381. O‘zgarmas bosimda (n.sh) azot gazining zichligi kislorod 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

A) 27       B) 47        C) 12         D) 39    

382. O‘zgarmas bosimda (n.sh) azot gazining zichligi ozon 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?  

383. O‘zgarmas bosimda (n.sh) azot gazining zichligi propan 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

384. O‘zgarmas bosimda (n.sh) azot gazining zichligi SO

2

 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?    

385. O‘zgarmas bosimda (n.sh) etilen gazining zichligi buten 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

386. O‘zgarmas bosimda (n.sh) etilen gazining zichligi 

kislorod gazining zichligiga qanday temperaturada( ) 

teng bo‘ladi?   

A) 27       B) 47        C) 12         D) 39    

387. O‘zgarmas bosimda (n.sh) etilen gazining zichligi ozon 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?  

388. O‘zgarmas bosimda (n.sh) etilen gazining zichligi propan 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

389. O‘zgarmas bosimda (n.sh) etilen gazining zichligi SO

2

 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?    

390. O‘zgarmas bosimda (n.sh) silan gazining zichligi buten 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

---

DTM GUMON-2017 

391. O‘zgarmas bosimda (n.sh) silan gazining zichligi ozon 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?  

392. O‘zgarmas bosimda (n.sh) silan gazining zichligi propan 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?   

393. O‘zgarmas bosimda (n.sh) silan gazining zichligi SO

2

 

gazining zichligiga qanday temperaturada( ) teng 

bo‘ladi?    

394. P

4

S

7

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

barcha moddalarning koeffitsiyentlari yigindisi 

qiymatiga teng massadagi glukozaning(g) spirtli 

bijg'ishidan 75% unum olingan organik modda 

tarkibidagi vodorod atomlari sonini aniqlang. 

395. P

4

S

7

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

barcha moddalarning koeffitsiyentlari yigindisi 

qiymatiga teng massadagi glukozaning(g) spirtli 

bijg'ishidan 60 % unum olingan organik modda 

tarkibidagi vodorod atomlari sonini aniqlang. 

396. P

4

S

7

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

nitrat kislotasining oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng 

massadagi glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 75% unum 

olingan organik modda tarkibidagi vodorod atomlari 

sonini aniqlang. 

397. P

4

S

7

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

nitrat kislotasining oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng 

massadagi glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 60 % unum 

olingan organik modda tarkibidagi vodorod atomlari 

sonini aniqlang. 

398. P

4

S

7

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

NO

2

 ning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 75% unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

399. P

4

S

7

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

NO

2

 ning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 60 % unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

400. P

4

S

7

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

suvning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 75% unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

401. P

4

S

7

+ HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

suvning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 60 % unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

402. P

5

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

barcha moddalarning koeffitsiyentlari yigindisi 

qiymatiga teng massadagi glukozaning(g) spirtli 

bijg'ishidan 75% unum olingan organik modda 

tarkibidagi vodorod atomlari sonini aniqlang. 

403. P

5

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

barcha moddalarning koeffitsiyentlari yigindisi 

qiymatiga teng massadagi glukozaning(g) spirtli 

bijg'ishidan 60 % unum olingan organik modda 

tarkibidagi vodorod atomlari sonini aniqlang. 

404. P

5

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

nitrat kislotasining oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng 

massadagi glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 75% unum 

olingan organik modda tarkibidagi vodorod atomlari 

sonini aniqlang. 

405. P

5

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

nitrat kislotasining oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng 

massadagi glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 60 % unum 

olingan organik modda tarkibidagi vodorod atomlari 

sonini aniqlang. 

406. P

5

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

NO

2

 ning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 75% unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

407. P

5

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

NO

2

 ning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 60 % unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

408. P

8

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

suvning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 75% unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

409. P

8

S

9

 + HNO

3( kons)

 → reaksiya tenglamasini tugallang va 

suvning oldidagi koeffitsiyent qiymatiga teng massadagi 

glukozaning(g) spirtli bijg'ishidan 60 % unum olingan 

organik modda tarkibidagi vodorod atomlari sonini 

aniqlang. 

410. Pd  barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

411. Quyida keltirilgan metallar qanday ko'rinishdagi kristall 

panjaraga ega? а) geksagonal katak;  b) hajmi 

markazlashgan kub; c) yoqlari markazlashgan kub;  

1) Cu;       2) Ba;      3) Au;      4) Be      5) K  6) Аg;     

7) Cr;      8) Mg;     9) Pt;      10) Cd 

412. Quyidagi keltirilgan metallardan qaysilari geksoganal 

katak ko’rinishidagi kristall panjaraga ega? 

1) Cu;       2) Ba;      3) Au;      4) Be      5) K  6) Аg;     

7) Cr;      8) Mg;     9) Pt;      10) Cd 

413. Quyidagi keltirilgan metallardan qaysilari hajmi 

markazlashgan kub ko’rinishidagi kristall panjaraga ega? 

1) Cu;       2) Ba;      3) Au;      4) Be      5) K  6) Аg;     

7) Cr;      8) Mg;     9) Pt;      10) Cd 

414. Quyidagi keltirilgan metallardan qaysilari yoqlari 

markazlashgan kub ko’rinishidagi kristall panjaraga ega? 

1) Cu;       2) Ba;      3) Au;      4) Be      5) K  6) Аg;     

7) Cr;      8) Mg;     9) Pt;      10) Cd 

415. Radiy barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

416. RbOH ning hajmi 100 ml 1 M li eritmasiga HBr ning 

hajmi 64.78 ml (p=1.04 g/ml) 6% li eritmasi quyilganda 

2.8 kj issiqlik ajraldi. Neytrallanish reaksiyasining issiqlik 

effektini (kj/mol) aniqlang #: 56 

---

DTM GUMON-2017 

417. Rodiy barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

A) 30       B) 44,44       С) 11,11       D) 20 

418. Ruteniy barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

419. S barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

420. Sn  barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

421. SO

32-

  + Cr

2

O

72-

+ H

+

 → SO

42-

+Cr

3+

  + …  ushbu reaksiyani 

qisqa ionli tenglama asosida tenglang. Reaksiyaning o’ng 

va chap tomonidagi koeffitsientlar  ayirmasini aniqlang?      

422. SO

32-

  + Cr

2

O

72-

+ H

+

 → SO

42-

+Cr

3+

  + …  ushbu reaksiyani 

qisqa ionli tenglama asosida tenglashtiring Reaksiyaning 

koeffitsientlar  yig’indisini aniqlang? 

423. SO

32-

+ MnO

4-

+ H+ → SO

42-

+ Mn

2+

 + …  ushbu reaksiyani 

qisqa ionli tenglama asosida tenglashtiring. Reaksiyaning 

o’ng va chap tomonidagi koeffitsientlar  ayirmasini 

aniqlang?   J:3     

424.  SO

32-

+ MnO

4-

+ H+ → SO

42-

+ Mn

2+

 + …  ushbu reaksiyani 

qisqa ionli tenglama asosida tenglashtiring.  

Reaksiyaning koeffitsientlar  yig’indisini aniqlang?   J:23        

425. U  barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi? 

426. Vitamin B

6

 tarkibida nechta gibrid orbital bor? 

427. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

2

 gibrid orbital bor? 

428. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

2

-s bog’ bor? 

429. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

2

-sp

2

 bog’ bor? 

430. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

2

-sp

3

 bog’ bor? 

431. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

3

 gibrid orbital bor? 

432. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

3

-s bog’ bor? 

433. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

3

-sp

2

 bog’ bor? 

434. Vitamin B

6

 tarkibida nechta sp

3

-sp

3

 bog’ bor? 

435. Vodorod atomlari soni kislorod atomlari sonidan 0,8 

marta ko‘p bo‘lgan sulfat kislota eritmasining 

konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

436. Vodorod atomlari soni kislorod atomlari sonidan 1,25 

marta ko‘p bo‘lgan sulfat kislota eritmasining 

konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

437. Vodorod atomlari soni kislorod atomlari sonidan 1,4 

marta ko‘p bo‘lgan sulfat kislota eritmasining 

konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

438. Vodorod atomlari soni kislorod atomlari sonidan 1,5 

marta ko‘p bo‘lgan sulfat kislota eritmasining 

konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

439. Vodorod atomlari soni kislorod atomlari sonidan 70/65 

marta ko‘p bo‘lgan sulfat kislota eritmasining 

konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

440. Vodorod atomlari soni kislorod atomlari sonidan 8/7 

marta ko‘p bo‘lgan sulfat kislota eritmasining 

konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

441. Xe barcha elektronlarining necha foizi sharsimon 

orbitalda harakatlanadi?