Baho va bahoning shakllanishi : kasb-hunar kollejlari uchun o'quv qollanma


(Vzlashtirilgan mahsulotga narx belgilash



Download 2,05 Mb.
Pdf ko'rish
bet11/41
Sana30.03.2022
Hajmi2,05 Mb.
#519367
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   41
Bog'liq
Baho va bahoning shakillanishi J.B. Babayeva 2006

(Vzlashtirilgan mahsulotga narx belgilash. 
M ahsulotning 
bozorga kirib kelishi va o ‘sish bosqichidan t o ‘yinish bos- 
qichigacha harakati darajasiga qarab, narxlarni puxta boshqarish 
narx m a rk e tin g i strategiyasini a m alg a o s h iris h n in g kaliti 
hisoblanadi. T o ‘yinish bosqichida narxlarni k o ‘tarish o d a td a
talabning k o ‘payishi em as, balki ishlab chiqarish xarajatlari 
qiymatining ortishi oqibatidir. Shu sababli m ahsulotning turiga 
qarab yo tu rg ‘u n narxlar q o byiladi yoki to v a r sotish hajmini 
ko'paytirish u c h u n narxlar pasaytiriladi.
Y o bqolib bo rayotgan m ahsulotga narx belgilash — eng 
so ‘nggi bosqichdagi mahsulotni sotish hajmi pasaya boshlaydi. 
N a rx m arketingida keyingi rejalarga qarab, ikki m uqobil narx 
belgilash y o ‘li q o ‘llaniladi. Ishlab ch iq arish n i qisqartirish 
u c h u n narxlarni b o s q ich m a-b o sq ic h pasaytirish strategiyasi 
ja m i g ‘a m la m a la r sotib, tugatilgunga q a d a r dav o m ettiriladi. 
U n g a m uqobil ho ld a foydani quvvatlash y o ‘lida q o bsh im cha 
xarajatlar, xususan m ahsulot sotishni r a g ^ a tla n tiris h xara­
jatlari qisqartiriladi, narxlar esa ilgarigi darajada saqlab qolinadi. 
R aq o b a td o sh la m in g bo zorni tashlab chiqib ketishiga qarab,

Jovliyev B.
Korxonalarda baho siyosati. moliyaviy qarorlar qabul qilishdagi 
roli.- Т . : TD IU , 2004. 35- b.
21


b o z o r t a ’m inoti m anbalari qisqaradi va aksariyat b u n d a y
vaziyatda shu mahsulotga hali m uhtoj b o ‘lgan m uayyan bozor 
segmenti saqlab qolinadi. Bu esa mahsulot yaroqlilik siklining 
s o ‘nggi bosqichi davrida bozorda qolgan firmaga o ‘z narxini 
oshirish im konini yaratishi m um kin.
Narxlarni boshqarish. 
M uayyan b ozor sharoitlarida: savdo 
turli h a jm d a , keng d o irad ag i x aridorlarga turli geografik 
n u q ta la r d a , kre d it yoki in kasso siy o sa tid a n fo y d a la n ib , 
q o ‘s h i m c h a v a z ifa la rn i b a ja rish b ila n tu rli v o s ita c h ila r
ishtirokida o 4 k azilgand a tub b a h o n i tartibga solishga t o ‘g fcri 
keladi, bu narsa narxlarni boshqarish deb ataladi. Boshqarish 
tashlam a berish, lizing, geografik narx belgilash orqali amalga 
oshiriladi.
N arx tashlam asi (skidka) narx belgilash strategiyasiga ki­
radi. Sotuvchilar preyskurant narxlarini naqd pul toMovlari 
salm og‘ini kam aytirishdan h atto tovarni xaridorga tekinga 
berishgacha tashlama usulini qollaydilar. 0 ‘z navbatida xaridor 
tashlamaga teng yoki un dan birm u nch a kam b o ig a n muayyan 
marketing ish lari ni bajaradi. Tashlam aning besh shakli mavjud: 
m iqdoriy, to rtm a , savdo, rag‘batlantiruvchi va m avsum iy 
tashlam alar.
M iqdoriy tash lam alar — narxni kam aytirishning bu s h a k ­
lida so tuv ch ilar x aridorlarni tovarni o z - o z d a n olishga q a- 
raganda k o bproq m iq d o rd a xarid qilishga rag'batlantiradilar. 
M iq do riy ta sh la m a n in g ikki turi bor: n o k u m u la tiv (d o n a - 
bay) va kum ulativ (yalpibay) tashlam a. U n in g birinchi turida 
sotuvchi xarid birligi soniga qarab tashlam a beradi. Q anchalik 
k o ‘p to v a r xarid qilinsa, ta s h la m a foizi h a m shu q a d a r 
y u q o riro q bo 'lad i. M asalan, to v a r 10 ta g ac h a xarid etilsa 
tashlam a berilmaydi, 10 — 20 d o n a xarid qilinsa, sotib olingan 
tovarlar t o ‘liq qiym atining 2% m iqdorida, 20 — 30 ta b o ‘lsa 
3%, 30 dan ortiq b o i g a n d a 5 % ta s h la m a beriladi. S h u n d a y
qilib, b ir b u y u rtm a hisobiga k o ‘p m iq d o rd a m a h su lo t sotib
22


olgan yoki ayrim p a y tla rd a k a m ro q xarid etgan xa rid o r h a m
rag‘batlantiriladi. Bu esa sotuvchiga m u ayy an qulayliklar 
tu g ‘diradi: h a m h iso b -k ito b ishlari qisqaradi, b u y u rtm a n i 
ta r tib la s h o s o n l a s h a d i , t r a n s p o r t x a ra ja tla ri va b o s h q a
x a ra ja tla r k a m ayadi.
K u m u la tiv (yalpibay) m iq d o riy ta s h la m a so tu v c h in in g
m u a y y a n b e lg ila n g an d a v r m o b a y n id a g i yalpi x a rid o rg a
n i s b a t a n n a rx n i p a s a y tir i s h id ir . X a r i d o r n i n g t a s h l a m a
n a tija s id a k o ‘r a d ig a n fo ydasi u n i s o t u v c h i n in g d o im iy
x a rid o rig a a y lan tira d i. B u n d a y ta s h la m a la r, a y n iq sa , tez 
buziladigan m a h s u lo tla r va g ‘oyat q im m a t is te ’m ol m ollari, 
shuningdek, a h y o n -a h y o n d a katta m iqdo rd a sotib olinadigan 
o g ‘ir in d u striya — m a s h in a va u s k u n a la r savdosida k o ‘p ro q
q o ‘lla n ila d i.
Kassa tash lam alar hisob-kitobni o ‘z vaqtida o ‘tkazadigan 
xaridorlarga beriladigan narx tashlamasidir. M asalan, agar 
xarido r hisob varaqasini 10 k u n d a t o ‘lasa, 5% m iqdorida 
tash lam a beriladi, m a b o d o hisob varaqa belgilangan m u d d a t 
d a vo m id a t o l a n m a s a , t o ‘liq s u m m a varaqa yozib berilgan 
k u n d a n keyin 30 kun d a v o m id a t o l a n i s h i lozim . Yirik 
tashkilotlardagi kolpgina xaridorlar t o 6lash hisobiga b o la d ig a n
b u n d a y savdoga jo n deb rozi boNadilar. Sotuvchi nuqtayi 
nazaridan kassa tashlamalari «tuya g o ‘shti yegan» qarzlar bilan 
b o g ‘liq xatarni kam aytiradi, varaqalarni tez to dash kapitalni 
shubhasiz k o ‘paytiradi.
Savd o ta s h la m a la ri v o s ita c h ila r x iz m a t h a q in i qoplash 
usuli hiso blanadi. B u n d ay ta sh la m a la r c h a k a n a preyskurant 
narxlariga asoslanadi va narxni vositachi tovarni olish u c h u n
qay d a ra ja d a pasay tirish in i belgilaydi. Ish lab c h iq a ru v c h i 
ta k lif e tila d ig an ta s h la m a m iq d o rin i o ‘zgartirib, m a ’lum
darajada ulguiji va chakana sotuvchilar orqali ch ak an a savdoni 
n a z o ra t qiladi va tartibg a soladi. Ik k in c h i t o m o n d a n , ishlab 
c h iq a ru v c h i o b ro d i v o s ita c h ila rn in g m a d a d i va x iz m a tid a n
23


fo y d a la n ish n i istaydi. K a tta savdo ta sh la m a la ri shu istakni 
a m alg a o shirish vositasi h iso blanad i.
R a g ‘b a tla n tiru v c h i ta s h la m a la r p re y s k u ra n t narxlarini 
pasaytirishdan iborat b o l i b , reklam a — t a r g l b o t ishlarini 
bajarganlar, y a ’ni m avsum ga q a ra m ay s h u n d ay tovarlarga 
buy urtm a bergan xaridorlarga beriladi. Bu usul u m u m iy tovar 
ob o ro t y o ‘sinini sozlaydi, m ahsulotlarni saqlash xarajatlarini 
kam aytiradi.
Lizing m a h su lo tn i uzoq m ud datli ijaraga olish h iso b ­
lanadi, sh u n in g d e k , u narxlarni b o s h q a rish n in g b ir usuli 
ta r z id a q a ra lis h i h a m m u m k in . L iz in g d a m a h s u l o t d a n
foydalanu vchi unga bevosita egalik q ilm ayd i, balki u n d a n
fo y d a la n g a n lik u c h u n h a q t o ‘laydi. A k sa riy at h o lla rd a , 
m u ra k k a b va q im m a t tu radigan sa n o a t asb o b -u sk u n a la ri, 
k o m p y u t e r l a r , h is o b la s h te x n ik a s i va b o s h q a l a r liz in g
kelishuvlari p re d m e ti hisoblanadi.
Narx belgilash strategiyasida lizingli foydalanish mahsulotni 
t o bg ‘ridan t o lg ‘ri sotishga q araganda bir q a to r afzalliklarga 
ega. Ijarachi korxonaning gloyat q im m a t turadigan zamonaviy 
texnikani sotib olish u c h u n katta m a b la g ‘ sarflashiga hojat 
qolmaydi. Ayniqsa, lizing mayda va o ‘rta firmalarni o ‘ziga jalb 
etadi, chunki lizing vositasida ishlab chiqarishni qayta qurishni 
te z k o r lik b ilan o ‘tk a z is h , te ja lg a n m a b la g ‘la rn i b o s h q a
m aqsadlarda foydalanish imkoni tu g ila d i. Shuningdek, lizing 
iste’m o lchining ilg‘o r texnologiyadan b a h ra m a n d bo'lishini 
osonlashtiradi, bu esa hozirgi paytda ilgbo r texnologiya ham
tez eskirib qolayotgan sharoitda ayniqsa m u h im ahamiyat kasb 
etadi. Shartnom a muddati tugagach, lizing firmasi bilan yanada 
m ukammalroq texnikani ijaraga olish to^g'risida yangi shartnoma 
tuzish m u m k in 1.
1 Bozor iqtisodiyoti nazariyasi va amaliyoti. Darslik. - Т.: « 0 ‘qituvchi», 
2 0 0 0 .1 1 0 - b.
24



Download 2,05 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   41




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish