Atrof muhit himoyasi va ekologiya


-jadval  Topshiriqni bajarish uchun berilgan ma’lumotlar



Download 0,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet8/12
Sana07.01.2022
Hajmi0,79 Mb.
#325797
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12
Bog'liq
Эко., усл. кўр.амал.

3-jadval 

Topshiriqni bajarish uchun berilgan ma’lumotlar 

T/r 


Q, 

kg/soat 


Moddalarning yoqilg’i 

tarkibidagi og’irligi % 

m, 

kg/m


Moddalarning tutun gazlari tarkibidagi 

hajmi % 



N



2

 

O



2

 

CO 



CO

2

 



H

2



1.

 

 



24 

85,5 


14,5 

0,3 


0,10 

0,2 


75 

7,0 


0,8 

8,8 


2,5 

2.

 



 

86 



14,5 

0,8 


0,10 

0,2 


86 

6,0 


8,6 

6,5 


2,2 

3.

 



 

84 



12,5 

0,5 


0,10 

0,2 


78 

6,0 


0,7 

6,5 


2,5 

4.

 



 

11 


85 

12,0 


0,5 

0,10 


0,2 

77 


7,0 

0,6 


6,4 

3,0 


5.

 

 



10 

84,5 


14,2 

0,9 


0,15 

0,2 


80 

7,0 


0,8 

7,5 


2,6 

6.

 



 

84 



13,6 

1,0 


0,15 

0,2 


78 

7,0 


0,6 

9,2 


2,5 

7.

 



 

80 


85,3 

12,4 


1,1 

0,15 


0,2 

75 


6,0 

0,6 


8,2 

3,2 


8.

 

 



100 

84,0 


13,0 

1,2 


0,20 

0,2 


80 

8,0 


0,8 

9,5 


2,9 

9.

 



 

90 


85,0 

14,2 


0,8 

0,15 


0,2 

76 


8,2 

0,8 


6,5 

3,1 


10.

 

 



125 

86,0 


12,2 

0,5 


0,30 

0,2 


80 

8,5 


0,5 

7,2 


3,4 

11.


 

 

150 



84,5 

12,8 


1,2 

0,30 


0,2 

77 


9,0 

0,4 


8,4 

3,0 


12.

 

 



160 

85 


13,5 

1,5 


0,30 

0,3 


77 

9,3 


0,4 

9,2 


3,2 

13.


 

 

175 



85,5 

14,0 


1,4 

0,30 


0,3 

80 


9,5 

0,4 


7,4 

2,6 


14.

 

 



200 

86 


14,5 

1,5 


0,30 

0,3 


80 

8,5 


0,3 

8,6 


3,6 

15.


 

 

180 



86,3 

13,0 


1,5 

0,40 


0,4 

80 


8,0 

0,5 


8,5 

2,7 


16.

 

 



190 

84,3 


12,5 

1,1 


0,40 

0,4 


78 

9,0 


0,4 

9,2 


3,7 

17.


 

 

220 



85,5 

13,2 


1,5 

0,40 


0,5 

78 


9,5 

0,3 


9,4 

3,0 


18.

 

 



250 

86 


12,3 

1,4 


0,40 

0,5 


79 

10,0 


0,5 

8,2 


2,9 

19.


 

 

300 



84 

14,3 


0,8 

0,45 


0,5 

79 


10,5 

0,4 


8,8 

2,8 


20.

 

 



260 

85 


13,6 

0,6 


0,45 

0,5 


80 

10,5 


0,3 

9,5 


3,2 

21.


 

 

310 



84 

14,2 


1,5 

0,45 


0,5 

77 


10,0 

0,4 


9,2 

3,0 


22.

 

 



120 

84,3 


14,5 

1,5 


0,45 

0,5 


76 

10,0 


0,5 

6,8 


3,4 

23.


 

 

110 



85,3 

12,0 


1,5 

0,25 


0,2 

75 


10,5 

0,5 


7,2 

3,5 


24.

 

 



150 

86 


13,5 

1,5 


0,25 

0,2 


80 

9,5 


0,4 

8,0 


3,2 

25.


 

 

320 



84 

12,5 


1,5 

0,25 


0,2 

79 


9,5 

0,4 


9,0 

2,9 


26.

 

 



350 

85,3 


14,2 

1,5 


0,45 

0,5 


78 

10,5 


0,4 

9,5 


2,8 

27.


 

 

240 



84,5 

13,6 


1,5 

0,45 


0,5 

80 


10,5 

0,3 


8,5 

3,0 


28.

 

 



160 

85 


12,2 

1,4 


0,40 

0,5 


75 

10,0 


0,3 

7,8 


3,2 

29.


 

 

140 



86 

12,8 


1,5 

0,35 


0,3 

76 


8,5 

0,5 


6,5 

3,5 


30.

 

 



150 

86,4 


12,0 

1,5 


0,35 

0,3 


76 

8,0 


0,5 

6,8 


3,5 

 

 



 

 


13 

 

 



 

 

 

 

 

4 - amaliy topshiriq 

Neft mahsulotlarini ushlab qoluvchi qurilma hisobi 

Agar  korxonaning  ishlab  chiqarish  quvvati  n,  t/smena,  suv  ajralishinin 

m,m

3

/soatdagi koeffisienti K



c

 (soat)ni hisobga olgan holda mahsulot birligiga teng 

keladigan  oqova  suv  me’yori  V,  mm/sek  tezlikda  harakatlansa  smenadagi  ish 

soatlari  t  ni  e’tiborga  olgan  holda  nefttutgichning  geometrik  o’lchamlari 

aniqlansin. 

Bajarish tartibi 

Nefttutgichlar  tuzilishiga  ko’ra  to’rtburchak  bo’lib,  eni  B,  m,  oqim  qismi 

uzunligi L, m, chuqurligi H, m dir. 

Korxonadan chiqayotgan oqova suvlar lotok (quvur) orqali nefttutgichga V, 

mm/sek tezlikda harakatlanadi. 

Oqova  suv  lotokdan  yig’uvchi  voronkaga  o’tishda  yuzaga  qalqib  chiqadi, 

qattiq zarrachalar esa maxsus qabul qiluvchilarga cho’kmaga tushadi. 

Dispers  zarrachalar  ko’rinishidagi  noorganik  va  organik  ifloslantiruvchi 

moddalarning  qalqib  chiqishini  gidravlik  qarshilik  ta’sirini  hisobga  olgan  holda 

suyuqliklardagi  zarrachalarning  harakatlanishi  uchun  Stoks  tenglamasini  yechish 

bilan aniqlash mumkin: 

 

bu yerda: 



 va 

–heft mahsulotlari va suvning zichligi, kg/m

3

 (

 = 0,8 



va  = 1,0 deb qabul qilindi). 

d – neft zarrachalari diametri, mkm. 




14 

 

Neft  mahsulotlarini  tinishi  uchun  yetarli  vaqtni  ta’minlovchi  nefttutgich 



uzunligi quyidagi formula orqali topiladi: 

; m 


bu yerda: V – suvnig suv tutugichdagi harakat tezligi, m/sek; 

H – neftutgichning ischi chuqurligi, m; 

K  –  konstruktiv  afzallilar  tufayli  vujudga  keluvchi  tuzatish  koeffisienti 

(gorizontal tindirgich uchun K=0,5 deb qabul qilinadi). 

W  –  suvni  nefttutgichdai  harakat  tezligini  vertikal  qiluvchisi  (W=0,5 

mm/sek deb qabul qilinadi). 

Nefttutgichning kengligini quyidagi formula bilan hisoblaymiz: 

; m 


bu yerda: Q – oqova suvning maksimal sarfi, m

3

/soat. 



Oqova  suv  suvning  bir  soatdagi  maksimal  sarfi  quyidagi  formula  orqali 

topiladi: 

; m

3

/soat 



bu  yerda:  m  –  mahsulot  birligiga  nisbatan  suv  ajralish  sarfining 

yiriklashtirilgan me’yori, m

3



n – bir smenada ishlab chiqariladigan mahsulot, t/smena; 



K

c

 – suv ajralishining soatdagi soatdagi muvozanatsiz koeffisienti; 



t – bir smenadagi ish soati. 

Quyidagi  misolda  berilgan  ma’lumotlardan  foydalanib  yuqorida  keltirlgan 

formulalar  orqali  nefttutgichlarning  o’lchamlari  va  hisobiy  oqova  suvlar  sarfini 

hisoblaymiz. 

4

-jadval 

Topshiriqni bajarish uchun ma’lumotlar 



15 

 

№  n, t/smena 



m, m

3

/t 



K

t, soat 



H, m 

V, m/sek 

d, mkm 

1.

 



 

25 


20,5 

2,0 


1,5 


0,0030 

95 


2.

 

 



30 

24,8 


2,5 

1,5 



0,0025 

80 


3.

 

 



22 

16,6 


2,2 

2,0 



0,0035 

75 


4.

 

 



34 

25,4 


2,2 

2,0 



0,0050 

100 


5.

 

 



28 

22,6 


2,0 

2,5 



0,0045 

100 


6.

 

 



40 

18,5 


2,5 

2,0 



0,0060 

70 


7.

 

 



38 

17,5 


2,5 

2,5 



0,0050 

85 


8.

 

 



45 

16,5 


2,5 

3,0 



0,0045 

75 


9.

 

 



20 

16,8 


2,0 

1,5 



0,0035 

95 


10.

 

 



25 

16,5 


2,2 

2,5 



0,0070 

100 


11.

 

 



36 

18,5 


1,8 

3,0 



0,0075 

80 


12.

 

 



32 

20,0 


1,8 

3,0 



0,0080 

90 


13.

 

 



31 

23,4 


1,8 

1,5 



0,0080 

70 


14.

 

 



42 

22,5 


2,0 

2,0 



0,0075 

100 


15.

 

 



44 

26,0 


2,2 

2,5 



0,0065 

75 


16.

 

 



29 

24,3 


2.5 

1,5 



0,0060 

85 


17.

 

 



26 

21,5 


2,2 

2,0 



0,0050 

95 


18.

 

 



23 

18,5 


2,5 

1,5 



0,0040 

90 


19.

 

 



41 

28,0 


2,2 

2,0 



0,0030 

80 


20.

 

 



32 

24,0 


2,2 

3,0 



0,0045 

70 


21.

 

 



43 

29,5 


2,5 

2,5 



0,0035 

75 


22.

 

 



28 

19,5 


2,5 

3,0 



0,0055 

85 


23.

 

 



38 

24,2 


2,5 

2,5 



0,0065 

95 


24.

 

 



41 

30,0 


2,2 

1,5 



0,0075 

100 


25.

 

 



36 

23,5 


2,2 

2,0 



0,0085 

100 



16 

 

26.



 

 

24 



26,2 

2,2 


1,5 


0,0050 

75 


27.

 

 



29 

21,3 


1,8 

3,0 



0,0060 

85 


28.

 

 



33 

25,6 


2,1 

2,5 



0,0065 

95 


29.

 

 



35 

26,0 


2,3 

1,5 



0,0045 

100 


30.

 

 



41 

27,4 


2,5 

2,0 



0,0050 

75 



Download 0,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish