A b d u m a j id m a d r a im o V g avhar fu zailo V a

3 .3 .1 7 .  «M ulhaqot  as-suroh»
“ M ulhaqot  as-su ro h ”  ( “A s-suroh”ga  ilova” )  nom li  kitobning  muallifi 
X III—XIV  asr  boshlarida  yashagan  tilshunos  va  tarixchi  olim   Jam ol 
Qarshiydir  (1230-y.  tu g '.).  U ning  asli  ismi  Abulfazl  M uham m ad  ibn 
U m ar  ibn  X olid,  a m m o   olim   k o 'p in c h a   Jam o l  Q arshiy  (Q arshi  -  
m o'g'ulcha “qasr” dcm akdir.)  nom i bilan  m ashhur bo'lgan.  Olim   Olmaliq 
shahrida  (Ila  vodiysida,  G 'u ljan in g   g'arbi-shim oliy  tarafida  joylashgan 
yirik  o 'rta   asr  savdo  va  m adaniyat  m arkazlaridan  biri)  ruhoniy  oilasida 
tug'ilgan.  Otasi  O lm aliqning  m ashhur  hofizlaridan  ( “Q u r’o n ” ni  qiroat 
bilan  o'quvchi),  onasi  esa  marvlik  shayx  Abu  Alining  avlodi  b o'lgan.
B o'lg'usi  olim   O lm aliq lik   m a sh h u r  shayx  A sh raf  ibn  N ajib   al- 
Kosoniydan  ta ’lim  old i,  so 'n g   C hingiziylarga  tobe  bo 'lg an   m ahalliy 
h ukm dor  S u g 'n o q   ta k in n in g   (vaf.  1 2 5 0 -1 2 5 3 )  o 'g 'li  E lb u ta rn in g  
tarb iy a ch isi  s ifa tid a   x iz m a tg a   k ira d i.  Bu  h o i,  s h u n in g d e k   s a d r 
Burhoniddinning homiyligi tufayli,  uning keyingi  yuqori  lavozim — devoni 
jnshoga ko'tarilishiga yordam  berdi.  1264-yili Jam ol Qarshiy, bizga  m a’lum 
bo  Imagan  sabablarga  k o 'ra,  iste’foga  chiqib,  Koshg'arga  ketib  qoladi.
Koshg'arda  Jam ol  Qarshiyga  sadrlardan  K am oluddin  Abu  A bdulloh
1  n  Husayn  va  S a’d u ddin  hom iylik  qildilar.  Olim  K oshg'arda,  asosan 
Пгп  yoz‘s*1  bilan  m ashg'ul  bo'ldi  va  sadr  S a'duddinn in g  taklifi  bilan 
o  z' n ‘n8  “A s-suroh  m in  a s-S a h o h ”  ("F oydali  (m ulo haza)dan
1  chiqqnn  ochiq  giip” )  nom li  asarini  yozdi.  Jam ol  Q arshiy  1269—
159

---

1294-yillar orasida  0 ‘rta  Osiyoning  ko'pgina  viloyatlari  bo'ylab  sayohat 
qilgan.
M asalan,  1269— 1270-yillari  Ilam ishda (Andijondan Talasga boradigan 
y o ‘l  ustida  joylashgan  q adim iy  sh ah a r),  bir  nech a  bo r  (1272,1293) 
Shoshda,  1273-yili  B archinlig'kcnt  va  Jand da  bo'lgan.  O lim   ana  shu 
sayohatlar  vaqtida  to 'p lan g an   m a’lum otlardan  o'zining   yuqorida  nomi 
qayd  etilgan  asarini  yozishda  keng  foydalangan.
Jam ol  Q arshiyning  ushbu  asari  Abu  N asr  hm oil  ibn  H am m od  al- 
Javhariyning (vaf.1008)  “A s-sahoh” ( “ M ukam m al  lu g 'at” )  nom li asariga 
yozilgan  qo'sh im cha  bo'lib,  k o 'p in ch a  “ M ulhaqot  as-su roh ”  nom i  bilan 
m ashhurdir.
Asarda XI11  asrda Olm aliq va unga qaram  yerlarda hukm ronlik qilgan 
turk hukm dorlari, Qoraxoniylar, xususan ulam ing  Koshg'arda hukmronlik 
qilgan  nam oyandalari;  K oshg'ar,  X o 'tan ,  F arg'ona,  Shosh  viloyatlari, 
shuningdek  Sirdaryoning  quyi  oqim ida  joylashgan  bir  q ato r  yirik  o 'rta 
asr  shaharlari,  m asalan  B archinlig'kent,  Jan d   haqida,  Jam ol  Qarshiy 
bilan  zam ondosh  bo'lgan  m ashhur  kishilar  -   shayxlar,  olim lar,  shoirlar 
haqida  diqqatga  sazovor  m a’lum otlam i  uchratam iz.
U m um an,  Jam ol  Q arshiyning  ushbu  asari  M ov arou nn ahr  ham da 
M arkaziy  O siyo  xalqlarining  X I11  asrdagi  tarixi,  m ad an iy a ti,  yirik 
shaharlari  va  ulam ing  ahvolini  o'rganishda  zarur  m anbalardan  biridir. 
“ M ulhaqot  as-suroh”  hozirgacha bironta tilga tarjim a qilinm agan.  Uning 
qo'lyozm a  nusxalari  Angliya,  Fransiya,  G erm an iy a  kutubxonalarida, 
Rossiyaning  S ankt-P eterburg  shahrida  va  Toshkentda  mavjud.*