" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I



Download 17,78 Mb.
Pdf ko'rish
bet280/702
Sana02.01.2022
Hajmi17,78 Mb.
#307312
1   ...   276   277   278   279   280   281   282   283   ...   702
Bog'liq
Одилқориев Х.Т. Давлвт ва ҳуқуқ назарияси.Дарслик (1)

Gipoteza  -

  h u q u q   no rm asin in g   dastlabki  tarkibiy  elem en ti  b o ‘lib,  u 

ushbu  huquqiy  n o rm a n in g   q an d ay   sharoitlarda  harakatga  kelishi  va  uning 

dispozitsiyasi  q an d ay   sharoitlarda  am alga  oshishini  belgilovchi  hayotiy 

shart-sharoit  va  mavjud  vaziyatni  k o ‘rsatadi,  y a ’ni  h u q u q   n o rm a s id a   bel­

gilangan  x atti-h ara k at  q a n d a y   sharoitlarda  bajarilishi  m u m k in   va  lo z im ­

ligini  bildiradi.  G ip o te z a d a   h u q u q   n o rm a s id a   belgilangan  q o id a   qay 

sh aroitda  va 

qay  h olatda  h a m d a   kim   to m o n id a n   am alga  oshirilishi 

k o ‘rsatiladi.  G ip o te z a   huqu q iy   n o rm a n in g   bir  qismi  b o ‘lib,  u n d a   dispo- 

zitsiyada  k o ‘rsatilgan  q o id a n in g   kuchga  kirishi  u c h u n   z a ru r  b o ‘lgan  aniq 

hayotiy  h o latlar  (voqea,  harakat,  hodisalar)  o ‘z  ifodasini  topadi.  M asalan, 

fuqarolik  h u q u q i  norm asi  fu q a ro la m in g   m u o m a la   layoqati  qaysi  holda 

t o ‘la  vujudga  kelishini  k o ‘rsatadi.  M asalan,  0 ‘zbekiston  Respublikasi 

F uqarolik  kodeksining  2 2 -m o d d a s id a   “ F u q a ro n in g   t o ‘liq  m u o m a la   layo­

qati  u  voyaga  yetgach,  y a ’ni  18  yoshga  yetgach,  t o ‘la  h a jm d a   vujudga 

k eladi” ,  degan  q o id a  m u sta h k am lan g an .  Y ana  bir  misol:  0 ‘zbekiston 

Respublikasi  K onstitutsiyasining  6 6 - m o d d a s id a   “ Voyaga  yetgan,  m e h n a t-  

ga  layoqatli  farzandlar  o ‘z  o ta -o n a la ri  h aq id a  g ‘a m x o ‘rlik qilishga  m ajbur- 

d irlar” ,  deb  qayd  etilgan.  Birinchi  m isolda  q o n u n la rn in g   “voyaga  y e t­

g a n ” ,  ikkinchi  m isolda  esa  “ voyaga  yetgan,  m e h n a tg a   layoqatli  fa rz a n d ­

la r”  deyilgan  qismi  ushbu  h u q u q   n o rm alarin in g   gipotezasidir,  y a ’ni

264



XII  B O B .   H U Q U Q   N O R M ASI

“ Q a c h o n ?   Q ay  h o la tlard a  q o ‘llaniladi?”  degan  savolga javob  ifodalangan. 

N o r m a n in g   gipotezasida  m u s ta h k a m la n g a n   abstrakt  ifodalangan  h a r  bir 

vaziyat  xu lq -atv o r  qoidasiga  “ h a y o tb ax sh ”  t a ’sir  etib,  uni  alohida  daraja- 

ga  k o ‘taradi.  B oshqacha  aytganda,  gipoteza  yuridik  n o rm a n i  harakatga 

keltirish  sharti  va  omilidir.

H u q u q   n o rm a s in in g   tarkibiy  tuzilishi  elem en ti  sifatida  gipoteza 

oddiy,

 

m urakkab  va  alternativ

 

(m uqobil)  turlarga  b o ‘linadi.  A gar  gipotezada 



b iro n -b ir  hola tn in g   mavjudligi  yoki  mavjud  emasligi  k o ‘rsatilishi  yuridik 

n o rm a n in g   harakati  bilan  b o g ‘liq  b o i s a ,   u  holda  b u n d a y   gipoteza 



oddiy

 

gipoteza

 

deb  ataladi.  M asalan,  “ F uqarolik  t o lg ‘risida”gi  q o n u n d a   bayon 



etilganidek,  “ Bola,  agar  uning  o ta -o n a si  u  tu g llis h i  paytida  0 ‘zbekiston 

fuqarolari  b o i g a n   b o l s a l a r   (gipoteza),  bola  q ayerda  tu g llis h id a n   q a t ’i 

n azar,  0 ‘zbekiston  fuqarosi  b o i a d i ” .

Agar  gipoteza  h u q u q   no rm asin in g   harakatini  bir  vaqtning  o ‘zida  ikki 

yoki  u n d a n   k o ‘p ro q   holatlarning  b o r - y o ‘qligiga  b o g l i q   qilib  q o ‘ysa,  u 

m urakkab gipoteza

 

deb  ataladi.



Y u q o rid a  fuqarolik  t o ‘g ‘risidagi  q o n u n d a   bayon  qilingan  gipoteza 

a y n a n   shundaydir:  “ 0 ‘zbekiston  h u d u d id a   tu g l l g a n   bola  (birinchi  holat), 

fuqarolikka  ega  b o i g a n   shaxslardan  t u g l l g a n   b o i s a   (ikkinchi  holat),  u 

0 ‘zbekiston  fuqarosi  b o i a d i ” .

Y uridik  n o rm a n in g   harakati  q o n u n d a   sanab  o l i l g a n   bir  n e c h a   holat- 

lard a n   biriga  (u  yoki  bunisiga)  b o g l i q   b o i s a ,   u n d a  



alternativ  gipoteza

 

deyiladi.




Download 17,78 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   276   277   278   279   280   281   282   283   ...   702




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish