" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

Huquqni  qo ‘Hash  hujjatlari  quyidagi  bir qator xususiyatlarga  ega:

1)  u lar  vakolatli  o rg anlar  va  m a n sa b d o r  shaxslar  to m o n id a n   c h iq ari­

ladi.  B u n d a n   esa  h u q u q n i  q o ‘llash  hujjatlari ning  d a v lat-h o k im iy at 

xususiyatiga  ega  ekanligi  kelib  chiqadi;

2)  bu  hujjatlar  q a t ’iy  individuallashgan  b o i i b ,   ular  aniq  shaxslar  va 

hodisalarga  qaratilgan  b o ‘ladi;

3)  bu  hujjatlarning  bajarilishi  davlatning  majburlov  kuchi  bilan 

t a ’m inlanadi;

4)  h u q u q n i  q o ‘llash  hujjatlari  bir  m a rta  q o il a n il a d i,  shu  bilan  u  o ‘z 

k uchini  y o ‘qotadi.

H u q u q n i  q o ‘llash  hujjatlarida,  ular  sudlov,  m a ’muriy  yoki  boshqa 

davlat  organlari  yoki  m a n sa b d o r  shaxslar  to m o n id a n   qabul  qilinishidan 

q a t’i  nazar,  h a r   d o im   davlatning  o b r o ‘si  va  kuchi  n a m o y o n   b o ‘ladi. 

S h u n in g   u c h u n   m a z k u r  hujjatlarda  naza rd a  tutilgan  k o ‘rsatm alarni  baja- 

rishdan  bosh  tortish,  ularni  buzish  tegishli  ta rtibda  javobgarlikka  tortish 

u c h u n   asos  b o ‘ladi.

H u q u q n i  q o ‘llash  hujjatlari  quyidagi  talablarga  javob  berishi  lozim:

409

---

DAVLAT  VA  H U Q U Q   NAZARIYASI

a )  m azk u r  hujjatlar  qaysi  n o r m a tiv -h u q u q iy   hujjatlar  asosida  qabul  q ilin ­

gan  b o ‘lsa,  ularga  aniq  m os  kelishi;  b)  h u q u q n i  q o ‘llovchi  organ  yoki 

m a n sa b d o r  shaxsning  vakolati  doirasida  qabul  qilinishi; 

v) 

c h u q u r   va  h ar 

to m o n la m a   asoslantirilgan  b o ‘lishi;  g)  huqu q n i  q o ‘llash  hujjatlariga  ras- 

m iy  tus  beruvchi  b arch a  z a ru r  rekvizitlarga  (hujjatning  n o m i,  qabul  qili- 

nish  joyi  va  vaqti,  m a z k u r  hujjatni  qabul  qilgan  organ  n o m i,  tegishli 

m u h r,  im zoning  mavjudligi  va  h o kazo)  ega  boMishi1.

H u quqiy  adabiyotlarda  h u q u q n i  q o ‘llash  hujjatlari  h u q u q n in g   m a n - 

bayi  b o ‘la  olmasligi  qayd  etiladi.  Sababi,  m a z k u r  hujjatlar  o ‘zlarida  u m u ­

m iy  yurish-turish  qoidalarini  em as,  balki  alohida  hayotiy  holatga  taalluqli 

k o ‘rsatm ani  m ujassam lantiradi.  H u q u q   nazariyasida  h u q u q n i  q o l l a s h   h u j­

jatlarini  tasniflash  masalasi  alohida  aham iyatga  ega.  H u q u q n i  qoMlash 

hujjatlarini  bir  n e c h a   m e z o n la r  asosida  tasniflash  m u m k in .  U la r  ijtimoiy 

m unosabatlarga  t a ’sir  k o ‘rsatish  shakli;  u la m i  qabul  qilgan  subyektlari; 

aham iyati  va  hokazolarga  asosan  guruhlarga  b o ‘linadi.

H u quqni  q o ‘llash  hujjatlari  ijtimoiy  m unosab atlarg a  huqu q iy   t a ’sir 

etish  shakliga  k o ‘ra  ikkiga  boflinadi: