" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

alternativ  sanksiyalar,

  ularda  “ y o k i” ,  “ y o x u d ”  birlashtiruvchi- 

ayiruvchi  bo g ‘lovchilar  orqali  bir  n e c h a   noxush  oqib a tlar  (jazolar)  k o ‘rsa- 

tilib,  sanab  o ‘tiladi  va  huqu q n i  qoNlovchi  subyekt  ulardan  faqat  bittasini  — 

hal  etilayotgan  holat  u c h u n   eng  m aqsadga  muvofiq  b o ‘ladiganini  tanlay-

268

---

XII  B O B .   HU Q U Q   N O R M ASI

di.  B unday  sanksiya  quyidagicha  ifodalanishi  m u m k in : 

yilgacha  o z o d ­

likdan  m a h ru m   etish  yoki  ikki  yilgacha  axloq  tuzatish  ishlari  yoki  olti 

oygacha  q a m o q   bilan  ja z o la n a d i" .

S h u n d a y   qilib,  h u q u q   no rm asin in g   tarkibiy  qismlari  quyidagilarni 

o ‘m atadi:

G ip o te z a   —  dispozitsiyada  k o ‘rsatilgan  qoid a n in g   kim  va  q ach o n , 

qaysi  s h aro itd a  bajarishi  lozimligini  k o ‘rsatadi;  dispozitsiya  esa  —  bajari­

lishi  lozim   b o ‘lgan  qoida  n im a d a n   iboratligini  k o ‘rsatadi,  u  huquqiy 

m u n o sab at  ishtirokchilarining  subyektiv  huquqlari  va  majburiyatlari ning 

m a z m u n in i  aks  ettiradi;  sanksiya  esa  h u q u q   norm asi  talabini  bajarmaslik 

oqibatlarini  k o ‘rsatadi.

T a ’kidlash  joizki,  h u q u q iy   n o rm a la rn in g   h a m m a s id a   h a m   uning  u ch 

elem en ti  birgalikda  kelavermaydi.  Aksariyat  konstitutsiyaviy  n o rm alar 

gipoteza  va  dispozitsiyadangina  iborat.  Konstitutsiyaviy  n o rm alarn in g  

sanksiyasi  b o sh q a  q o n u n c h ilik   hujjatlarida,  tegishli  kodekslarda  m u s ­

ta h k a m la n g a n   b o i a d i .  

M asalan ,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  K o n sti­

tutsiyasining  2 4 -m o d d a s id a   “ Y ashash  huquqi  h ar  bir  insonning  uzviy 

huquqidir.  In so n   hayotiga  suiqasd  qilish  eng  o g ‘ir jin o y a td ir" ,  degan  m a z ­

m unda gi  huqu q iy   qoida  m u sta h k am lan g an .  Bu  n o rm a d a   insonni  hayot- 

d a n   m a h ru m   etganlik  u c h u n   q an d ay   ja z o   berilishi  k o ‘rsatilmagan. 

0 ‘zbekiston  Respublikasi  Jinoyat  kodeksining  9 7 -m o d d a s id a   qasddan 

o d a m   o ld i r g a n li k   u c h u n   o ‘n  yildan  o ‘n  besh  yilgacha  ozodlikdan 

m a h ru m   qilish  jazosi  belgilangan.

Ayni  paytda,  Jinoyat  va  M a ’m uriy  javobgarlik  t o ‘g ‘risidagi  kodeks- 

larning  maxsus  qism i,  y a ’ni  huquqbu zarlik la r  k o ‘rsatilgan  qism ida  jo y - 

lashgan  m o d d a la r  asosan  dispozitsiya  va  sanksiyadan  iborat  (Jinoyat 

kodeksi  va  M a ’m uriy  javobgarlik  t o ‘g ‘risidagi  kodeksning  maxsus  qismi 

norm alarig a  q arang),  ularning  gipotezasi  m a z k u r  kodekslarning  u m u m iy  

qism ida,  ayrim   hollarda  boshqa  q o n u n c h ilik   hujjatlarida  m u s ta h k a m la n ­

gan  b o i a d i .   M asalan ,  J K n in g   9 7 - m o d d a s id a   k o ‘rsatilgan jin o y a tn in g   s u b ­

yekti  jin o y at  qonu n ch ilig id a  belgilangan  yoshga  yetgan,  aqli  raso,  m a zk u r 

jin o y a tn i  q asd d a n   sodir  etgan  shaxs  b o i i s h i   m u m k in .  Bu  q oidalar  J K n in g  

U m u m iy   qism ida  k o ‘rsatib  o l i l g a n .   S h u n d ay   qilib,  h u q u q   n o rm asining

26 9

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

strukturasi  —  bu  uning  o ‘zaro  m a z m u n a n   uzviy  bo g ‘liq  tarkibiy  q ism lar­

dan  iborat  b o i g a n   ichki  tuzilishidir.