" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

“vakillik  hokim iyati”

  deg an  ibora  keng 

q o ‘llanilard i.  Bu  ib o ran i  t o ‘g ‘ri  d eb   b o ‘lm aydi.  A slida  q o n u n   ch iqaruvch i 

hokim iyat  va  vakillik  organi

  deyish  to ‘g ‘ridir.  Q o n u n   ijod  etish  faqat 

vakillik  o rgan i  to m o n id a n   em as,  balki  bevosita  xalq  to m o n id a n   (re fe re n ­

du m   y o i i   b ilan )  yoki  h a tto   a lo h id a   shaxs  to m o n id a n   (m o n arx iy a  shak- 

lidagi  d av latlard a)  am alga  oshirilishi  m u m k in .  B u n d an   tash q ari,  m asalan, 

F ransiya  va  Q o zo g ‘isto n  P re zid e n tla rin in g   h a m   q o n u n c h ilik   vakolatlari 

bor.  V akillik  xarakteriga  esa  h am   q o n u n   ch iq aru v ch i,  h a m   ijro  etu vch i 

h o k im iy at  ega  b o ‘lishi  m u m kin .

H o k im iy at  taq sim lan ish i  serq irra  h o d isa  b o ‘lib,  u  tu z ilm a  hosil  qiluv- 

ch i  va  fu n k sio n al  prin sip dir.  U  a lo h id a   tark ib iy   q ism larn in g   q o tib   qolgan 

yig‘indisi  em as,  balki  am al  q ilu v ch i,  h arak a tlan u v c h i  m exan izm dir.  Bu 

m e x an izm   m u rak k ab   kelishtiruv  va  m axsus  h u q u q iy   ja ra y o n la rn i  (shu 

ju m la d a n ,  ix tilo f va  favq ulod da  h o latlarg a  m o ija lla n g a n  ja ra y o n la rn i)  b ir­

la sh tirish   vo sitasid ir.  H o k im iy a tla rn in g   yago nalig i  (h am jih atlig i)  va 

ta q sim la n is h i  d av lat  h o k im iy a ti  ta rm o q la rin in g   d ia le k tik   h o la tid ir. 

Y ag onalikka  d ialek tik  m u v o z an at  orqali,  h o k im iy atlam i  m u ta n o sib - 

lash tirish   y o rd a m id a   erishiladi.

H o k im iy atlar  taq sim lan ish i  nazariyasining  tarixiy  va  u m u m in so n iy  

q a d r-q im m a tig a   ta n   b erish   b ilan   b ir  q ato rd a   sh u n i  t a ’kidlash  kerakki,  u 

m a ’m u riy -b u y ru q b o zlik   tiz im in in g   b a rc h a   o fatlari  va  b etay in   davlat 

bo sh q aru v i  o q ib a tlarid an   xalos  b o ‘lishn ing   yag on a  vositasi  em as.  Buning 

u c h u n   hali  y an a  b ir  q a to r  o m illa r  kerak.  Y a’ni,  ilg‘o r  ta raq q iy   etgan 

d em o k ra tiy a ,  tegishli  siyosiy  m a d an iy at  darajasi,  “ o ‘zaro   tiyib  tu rish   va

153

---

DAVLAT  VA  H U Q U Q   NAZARIYASI

q a ra m a -q a rsh i  ta ’sir  e tis h n in g ”  konstitutsiyaviy  rasm iylashtirilg an  sis- 

tem asi  va  hokazo.  T arixiy  tajriba  sh u n i  k o ‘rsatadiki,  h o k im iy atlar  ta q sim ­

lanishi  prin sip ini  aslida  t o ‘la  h ajm d a  jo riy   etish   m u m k in   em as.  H a tto , 

A m erika  Q o ‘sh m a  S h tatlarid a  h a m   h o k im iy atlar  taq sim lan ish i  s o f  ko T i- 

nishd a  am alga  o sh m ag an .  S h u n in g   u c h u n   o ‘zga  d a v la t-h u q u q iy   an d az asi- 

ni  m uayyan  m am lakatga  m exan ik   ta rz d a   k o ‘ch irib   o ‘tkazish  to ‘g ‘ri  em as. 

C h u n k i,  b a rc h a   x alq lar  va  d av latlar  u c h u n   y ag o n a  n a m u n a ,  qo lip ,  an d az a 

b o ‘lishi  m u m k in   em as.

0 ‘zbekiston  R espublikasi  P rezid en ti  h o k im iy atlar  ta q sim la n ish i  p r in ­

sipining  jo riy   etilishiga  a lo h id a   e ’tib o r  b erib  keladi.  X ususan,  O liy  M ajlis 

Q o n u n c h ilik   palatasi  va  S en atn in g   2005-yil  2 8 -y an v ar  q o ‘sh m a  m ajlisida- 

gi  P rezid e n t  m a ’ruzasida  bu  m asala  y an ad a  u stu v o r  v azifalar  q ato rig a  ki- 

ritildi:  “ D avlat  qurilishi  va  bo shq aruv i  sohasidagi  eng  m u h im   vazifa  —  bu 

q o n u n c h ilik   ho kim iyati  b o ‘lm ish  m a m lak a t  P arlam en tin in g   roli  va  t a ’siri- 

ni  k u ch ay tirish ,  h o k im iy atn in g   q o n u n c h ilik ,  ijro  va  sud  ta rm o q lari  o ‘rtasi- 

da  y an ad a  m u tan o sib   va  b a rq a ro r  m u v o zan atg a  erish ish d an   ib o ra t” 1.

' 

Karimov  I.A.

  Bizning  bosh  m aqsadim iz  -   jam iy atn i  dem okratlashtirish  va  yangilash,  m am lakatni 

m odem izatsiya  va  isloh  etishdir.  —  Т .,  2005.  36-b.

154

---

VII  B O B .   DAVLAT  VA  JA M IY A T N IN G   SIYO SIY  T IZIM I

VII  B O B

DAVLAT  VA  JAMIYATNING  SIYOSIY  TIZIMI